Náš Strach Z Lásky

1.

„Áno Hermiona ja viem! Nemusíš mi to hovoriť desať krát...NIE NEMUSÍŠ!" Naštvane som prekladala mobil od jedného ucha k druhému pričom som si napravovala kabelku. „O chvíľu som tam maj sa!" Konečne som ukončila ten dlhý telefonát a hodila mobil do kabelky pričom som konečne mohla z regálu zobrať to o čo ma moja kamarátka a švagrinná zároveň, žiadala. Prišla som k pokladni s kopou plienok a vlhčených utierok pre malú Rose. „Bude to tridsať päť deväťdesiat." Zaplatila som a rýchlo som odišla z preplneného obchodu. Merlin toto nie je nič pre mňa, povedala som si keď sa mi plnú tašku podarilo napchať do kufra auta. Takéto chvíle mi vždy pripomenú prečo si ja narozdiel od mojich kamarátok nehľadám budúceho manžela a neplánujem dom plný detí!

„Bude tam veľa známych a vážených ľudí možno by si mala...." „Hermiona hovorím nie jednoznačne a definitívne nie!" Pri odkladaní môjho nákupu zatiaľ čo ja som bavila Rose sa ma Hermiona opäť pokúšala presvedčiť aby som išla na udeľovanie  čarodejníckych cien za rozvoj kultúry, umenia a športu kde som nominovaná za niečo čo sa týka metlobalu. „Prečo tam tak nechceš ísť? Možno dostaneš ocenenie! Viem že tvoja kariéra sa uberá viac než dobrým smerom ale mať sponzorov sa vždy zíde a presne na mieste ako je toto ich môžeš získať."  Neveriacky som pretočila očami. Ona si nedá jednoducho povedať však? „Hermiona ale mňa to nezaujíma ani ceny ani sponzori! Jednoducho tam nejdem a bodka skončila som!"

Hermiona sa posadila priamo oproti mne a prebodávala ma orieškovými očami. „Pokiaľ si dobre pamätám ešte prednedávnom si chcela sponzorov na podporu mladých metlobalistov na školách. A čo tvoj výber na sústredenia pre žiakov z Rokfortu?... nie je to náhodou tak že tam nechceš ísť kvôli tomu že tam bude aj Dean?" namrzene som sa zamračila čím som ju utvrdila v jej myšlienkach. „Ginny tvrdila si že si sa cez neho už preniesla." pripomenula mi a ja som sa mrzuto rozvalila na gauči pričom som hľadela len na Rose, ktorú som držala na rukách. „Áno a práve preto netúžim po stretnutí s ním." No to dáva veľký zmysel Ginny naozaj... 

„Nemôžeš sa mu vyhýbať večne. Čo ak ho potom náhodou stretneš čo budeš robiť? Budeš sa správať ako blázon. Podľa mňa by si tam mala ísť, pohovoriť si s pár ľuďmi možno si prebrať nejakú cenu a nemusíš predsa vedľa Deana stráviť celý večer, len ho pozdrav pogratuluj mu k nominácií povedz že dúfaš že tú cenu dostane a že si ho rada videla a potom sa pôjdeš zase rozprávať a baviť s niekým iným. Alebo chceš aby si myslel že si sa cez váš rozchod stále nedostala hoci on už má dokonca niekoho iného....je to už pol roka!" Ako to tá ženská robí, že má stále pravdu a presne vie ako na mňa. „Fajn, pôjdem na to sprosté udeľovanie ale robím to kvôli sponzorom pre mladých metlobalistov nie preto že to odomňa chceš ty jasné?!" 

Vyštekla som a Hermiona sa len spokojne usmievala. Pre Rose bol čas jedenia a potom spánku tak som sa rozlúčila a išla domov. Kúpila som si priestranný byt na predmestí Londýna potom ako som sa odsťahovala od Deana. Hermiona mala pravdu, stále som sa nepreniesla cez náš rozchod. Navyše on si už našiel náhradu... zjavne ho to nedostalo tak ako mňa. Každý tvrdí že to je aj tak viac menej...no dobre viac ako menej moja vina. Vraj som venovala viac času kariére a náš vzťah bol stále na úrovni obyčajného chodenia a nemal žiadnu budúcnosť...Deanove slová. 

Je snáď niečo zlé na tom že nie som ešte pripravená na rodinný život? Fajn uznávam že to ako som ho odmietla keď sa to snažil posunúť ďalej bol jasný dôkaz o tom že niečo nie je v poriadku ale aj tak....ak by ma skutočne tak miloval chápal by to. Mám len 23 na rodinu a tieto veci je času dosť no nie? Ako mi moja drahá mama pripomína ona už v mojom veku mala Billa a Charlieho ale ja nie som ona! Ja netúžim mať sedem detí aby sa môj život točil len okolo neustáleho menenia plienok a môj manžel by bol neustále v práci aby sme mali z čoho platiť účty. Ani Harry nie je ženatý a to už s Allysou chodí dva roky a nikto mu to nevykrikuje! 

Popri týchto mojich úvahách som vypila dve fľaše vína a zistila som že by som si mala kúpiť nejaké domáce zvieratko pretože mi v takýchto chvíľach býva smutno. Na druhý deň ráno som sa zobudila s miernou bolesťou hlavy na na tú som si už akosi zvykla, pretože za posledné obdobie bola viac než častá. Pozrela som sa na pozvánku na udeľovanie cien, na dnešný večer o siedmej v londýnskej opere. Celý deň mi ubehol veľmi rýchlo, dokonca až príliš. Dúfam že rovnako ubehne aj ten debilný večer. Namaľovala som sa, učesala a obliekla si čierne elegantné obtiahnuté šaty.... a vypila som pohár vína, na posilnenie.

„Madam." pozdravil ma pri vchode jeden z ochrankárov a po predložení pozvánky ma pustil dnu. Poobzerala som sa po obrovskej miestnosti, ktorá bola upravená na obrovskú tanečnú sálu dokonale prispôsobenú na snobský večierok. Čiže nič pre mňa. Hľadala som nejakú známu tvár...dobre budem konkrétnejšia, hľadala som známu tvár s ktorou som mala chuť sa vôbec baviť. Tých ostatných ktorý tu bolo požehnane som len letmo zdravila a presunula som sa k baru s alkoholom. „Dajte mi niečo vďaka čomu v zdraví prežijem túto maškarádu." Povedala som čašníkovi ktorí sa len zasmial a nalial mi pohár ohnivej whisky. „Páčite sa mi." podotkla som keď som zbadala zlatistú tekutinu v optimálnom množstve na moju psychickú podporu. 

„Nepáči sa vám tu?" opýtal sa ma zvedavo. „A vám snáď hej? Keď vidím tie aristokratické ksichty chce sa mi zvracať. Smiem sa opýtať máte vodičák?" ten chalan mal sotva dvadsať ale vyzeral veľmi sympaticky určite viac než všetci v tej budove dokopy. „Áno madam." odpovedal slušne. „Madam? Vyzerám až tak staro? Som Ginny a potrebujem od teba láskavosť." chlapec prekvapene položil fľašu ginu ktorú držal v ruke na ktorú som začínala mať zálusk hneď po tej whisky. „Ak sa opijem ta že nebudem schopná ísť domov...tu sú kľuče od môjho auta odvezieš ma." povedala som skôr príkazom ako otázkou ale on nenamietal. „Bude mi cťou si moja hrdinka. Najlepšia triafačka a kapitánka na svete." polichotene som sa zasmiala. Je to milé počuť to od niekoho takého. Od obyčajného chlapca ktorý to myslí vážne a nie preto aby ma získal pre svoju reklamnú kampaň. „Ty budeš môj hrdina ak sa dnes dostanem domov aj s topánkami....alebo pokojne aj bez nich len nech nie som tu.  A teraz ma ospravedlň musím ísť počúvať tie sračky a nútene sa usmievať."