Náš Strach Z Lásky

14.

„Dobré ráno." Pozdravila som s úsmevom. „Ako to robíš že sa stále tak usmievaš?" Opýtal sa ma neveriacky Draco keď sa unavene opieral o zárubňu mojich dverí. „Netešíš sa snáď do školy?" Uškŕňala som sa pričom som si obúvala jedny z mojich obľúbených topánok. „Naozaj si berieš lodičky? Už si snáď zabudla aký terén vedie k ihrisku?" Neveriacky som pretočila očami. „TO sú čižmičky nie lodičky a neboj sa nie som z cukru ja to zvládnem, raz som na zápase hrala štvorhodinovú hru so zlomenou kľúčnou kosťou a neodbudlo zo mňa." On len mykol plecami a unavene si pretrel oči. „Spal si dnes vôbec?" Nedalo mi sa nespýtať pri pohľade na jeho neustále zívanie. „Nie, Shea mala teplotu a bolelo ju brucho." Okamžite som sa zhrozila. Chúďa malé. 

„A kde je teraz?" Zaujímala som sa okamžite. „S mojou mamou už je jej lepšie, nič to nie je." Povedal spokojne a chcem vykročiť k autu ale ja som ho zastavila a potiahla za ruku späť ku mne. „Si si istý čo ak je to niečo vážne nemal by si s ňou ísť k liečiteľovi?" Draco zvráštil obočie a v tej istej sekunde vybuchol do smiechu. „Ginny, ja som liečiteľ." Pripomenul mi a ja som mala chuť sa prepadnúť. Merlin môžem ja toto urobiť? „Prepáč, úplne mi to vyfučalo." Neveriacky som sama nad sebou pokrútila hlavou. „No poď už lebo nestihneme." Hnal ma pretože som nás už dosť zdržala tým že keď Draco prišiel ja som ešte nebola poriadne nachystaná a teraz som tu zase šaškovala namiesto toho aby sme konečne nastúpili do auta, keďže sa do Rokfortu nedá premiestniť a ani jednému z nás sa nechcelo ísť z Rokvillu pešo až k hradu. Čím sme starší tým sme lenivejší.

„Daj kľúče ty si unavený, šoférujem." Pribehla som k dverám vodiča a Draco nemal chuť sa naťahovať tak mi dal kľúče a sadol si na miesto spolujazdca. „Dúfam že nešoféruješ ako Pansy a nepôjdeme tam pol roka." Podpichol do mňa ale to nemal robiť. Ak zabudol som metlobalistka, rýchlosť je môj život. Prudko som šliapla na plyn a okamžite sme vystrelili dopredu. Oboch nás tak zatlačilo do sedačky že Draca prešla aj celá únava. „Šialená ženská, ty by si mala riadiť vojenské bombardéry niekde nad oceánom ale nie auto v najvyššej špičke!" Vykríkol vyplašene keď som prudko strhla volant aby som obehla auto ktoré začalo brzdiť na semafóre ale ja som vedela že na oranžovú to ešte stihnem. 

„Chceš tam prísť načas alebo nie?" Vyštekla som vyčítavo a opäť som pridala. „Áno ale nie pripútaný na vozíku po zrážke s vlakom, BRZDI!" Skríkol zhrozene keď zbadal zatvárajúce sa závory. Zastavila som tesne pred nimi. „Všetko mám presne pod kontrolou ty bábovka." Povedala som škodoradostne a spokojne som čakala kým prejde vlak. „Toto je posledný krát čo s tebou sedím v aute." Povedal potichu a naprázdno preglgol. „Kúpime si niekde kávu na cestu?" Opýtala som sa keď sme prešli okolo ďalšieho pútača na kávu so sebou. „Mňa teraz zachráni už len fľaša whisky a štatuľka xnanaxu." Zamrmlal načo som radšej neodpovedala a ďalej som spokojne šoférovala.

Po prechode cez most sme zastavili hneď pred hlavnou bránou. Na nádvorí sa pohybovalo veľa študentov. Bola nedeľa, krásny, teplý, septembrový deň a navyše sa blížil zápas. Vyzeralo to presne ako keď sme do školy chodili mi. Všetci na nás zvedavo hľadeli a čakali kto vystúpi z auta. Hneď ako nás zbadali začali si šuškať a horlivo debatovať. „Si hviezda Ginny." Povedal mi Draco pri pohľade na študentov. „Ja viem." Povedala som s hrdým úsmevom. „Slečna Weasleyová, pán Malfoy!" Ozvalo sa nadšený hlas našej bývalej profesorky, ktorá k nám kráčala od brány. „Tak rada vás oboch vidím." Automaticky nás silno vyobjímala až ma to prekvapilo. 

„Teda pán Malfoy vy ste sa poriadne zmenili...vyzeráte dobre." Pochválila Draca a potom sa presunula ku mne. „Moja drahá, pravidelne o vás čítam v novinách, som na vás veľmi hrdá." Usmiala sa a jemne žmurkla. „Ale nerozumiem čo ste si to pre Merlina obuli, snáď ste už zabudli kde máme ihrisko?" dodala načo sa Draco ihneď uchechtol. „Ja som ti to hovoril." Povedal spokojne tak aby som to zreteľne počula. „Vy nemudrujte vyzeráte akoby ste šiel na pohreb, pokiaľ si pamätám mali ste aj iné košele ako čierne, nemôžte ísť aspoň do tmavej zelenej alebo modrej?" Ohriakla ho okamžite profesorka a Draco ostal stáť s otvorenými ústami. „Madam zdá sa že vám na vašom šarme sa nič nezmenilo." Povedal jej keď sa spamätal, už dlho nás nikto tak nezbuzeroval ako ona. Čarovná žena.

„A čudujete sa? Už tu nemám nikoho z vás a vašich spolužiakov kto mi každý deň privádza minimálne menší infarkt. Kým nikto z vás nemá školopovinné deti ja som za vodou." Povedala s rozhodenými rukami a spokojne sa otočila. „No poďte všetci sa na vás už tešia!" Prikázala a mi sme sa okamžite mohli za ňou. „Vlastne Draco má šesť ročnú dcéru." Spomenula som len tak akoby nič a Mcgonagallová zbledla. „Takže vy ste otec a oni ste sa mi o tom nepochválili?! Kde sú tie zlaté časy keď som vám mohla dať poza uši! Teraz ste príliš vysoký." Posťažovala sa riaditeľka a svižne prechádzala cez plné chodby, priamo do veľkej siene. „Pani profesorka! Profesorka!" Ozval sa dievčenský krik a Mcgonagallová zhlboka vydýchla. „Áno slečna Karahanová?" opýtala sa pokojne asi štrnásť ročného dievčaťa ktoré dobehla v pätách s rovnako starým chlapcom. 

„Bol v našej klubovni! Načapala som toho slizolinčana ako sa vkradol do chrbaromilskej klubovne!" povedala rozhorčene a chlapec za ňou prudko stratil farbu pri pohľade na zamračenú riaditeľku. „Pán Dieter viete že je to zakázané?" Opýtala sa autoritatívne a chlapec prikývol. „Je to vážne porušenie poriadku uvedomujete si že vás čaká trest?" „Trest?" opýtal sa neveriacky Draco. „Ja som strávil polovicu času na škole v inej klubovni ako bolo tá moja a nikdy som žiadny trest nedostal." Riaditeľka ho prebodla pohľadom a všetci naokolo pozorne počúvali. „Ešte stále dostať môžete pán Malfoy len ma ešte chvíľu rozčuľujte." Povedala výhražne a už aj Draco radšej sklapol. „Viete madam možno keby nám chlapec vysvetlil načo tam bol...nie je predsa noc môže to mať rozumné vysvetlenie za ktoré nemusí byť potrestaný." Skúsila som sa do toho opatrne zapojiť aj ja.

Všetci sme sa teda obrátili na toho chlapca ktorý tam stál ako päť galeónov, bez slova a bez pohybu. „Ja...Chcel som Asu podstrčiť vracačky. Včera sa mi vysmievala pretože som pri tréningu spadol z metly ale to len pre to lebo do mňa strčila!" Priznal naštvane a pozrel na to dievča ktoré prišlo s ním. Chcel uškodiť presne tej ktorá ho prišla udať. „Počuj chlapče dám ti dobrú radu, tá to tu ženská ma počas školy skopla nárokom z metly pred celou školou minimálne dvadsať krát..." začal Draco pričom prstom ukázal na mňa. „...potom mi odstavila polovicu tímu jedinou prehadzovačkou a to podotýkam že môj tím sa skladal z chlapcov ktorý mali o dvadsať kíl viac ako ona a vyše dvoch metrov! Chcel som sa jej pomstiť ani si nevieš predstaviť ako...tak som jej do čaju primiešal vracačky a dres som jej vystriekal sprejom po ktorom sa škriabeš akoby si mal blchy nehovoriac o tom že som na ňu pred celou školou vylial vedro priemyselnej farby a ona týždeň chodila ako vodník...."