6.

208 17 0
                                    

Z pohľadu Ginny

„Môže byť talianské?" opýtala som sa s nádejou keď som sa vrátila domov. Draco sedel na gauči a držal Rose na rukách, zjavne ju uspal po tom ako ju nakŕmil keďže na stole bola jej fľaška. Do pekla ten chlap je anjel, pomyslela som si pri takomto pohľade. Odložil Rosie naspäť do kočiara a ja som priniesla taniere a príbory. „Ako to že to tak perfektne vieš? Mne to Hermiona ukazovala milión krát ale materstvo zrejme nie je moja svetlá stránka." začala som rozhovor keď sme sedeli a jedli až príliš dlho potichu. „Pretože ako vieš mám dcéru. Bol som nútený sa to naučiť. Veľa mi pomohla mama ale tiež mi nemohla stáť za zadkom keďže ja som bol v Los Angeles a ona tu a moji priatelia v tom čase deti ešte nemali takže som nemal na výber. Vďaka za muklovské telefóny a videohovory... a samozrejme iinternet. Bez nich by som bol stratený." Vysvetlil s úsmevom a ja som chápavo prikývla. Ak som spätne počítala keďže on je odo mňa starší len o jeden rok a Shea má šesť rokov...

„Mal si len 18 keď sa narodila." zhodnotila som a on prikývol. „Bol som mladý a nepozorný. Prišiel som tam kvôli škole a...aby som mohol utiecť od života tu kde ma každý poznal ako..." na chvíľu sa zasekol a zapozeral do zeme. „Ako smrťožrúta." dokončila som za neho. Neviem prečo to nechcel vysloviť. Aj tak vie že to viem, Harry za neho predsa svedčil na súde a Hermiona bola vtedy zastupkyňa ministra Kingsleyho. „Hej presne tak...každopádne som to akosi nepremyslel ale nejak som to zvládol a myslím že mi to pomohlo dospieť. Dieťa ťa naozaj zmení." dokončil ale už sa na mňa nepozrel ako predtým. Jeho pohľad smeroval len do taniera. „Je aj nejaká pani Malfoyová?" skúsila som opatrne aj keď keby bola asi by ma nezval na obed. „Nie, nebol som ženatý. Predpokladám že sa chceš opýtať na Sheinu mamu." konečne ku mne zase zdvihol zrak ale jeho pohľad bol taký...prázdny. „Nežiadam aby si mi to povedal, nič ma do toho nie je." povedala som chápavo. Mala som pocit že o tom ani nechce hovoriť a niet sa čo čudovať. Som pre neho vlastne cudzia osoba a do jeho súkromia sa nemám čo starať.

„Vieš...bola to moja spolužiačka na vysokej liečiteľskej škole. Boli sme veľmi mladý a ona...nebola pripravená na dieťa. My sme spolu ani poriadne nechodili bolo to len také...užívanie. Keď zistila že je tehotná chcela ísť na potrat ale ja som to nechcel. Dohodli sme sa že keď sa dieťa narodí vezmem si ho a ju ani nezapíšem do rodného listu. Keď sa Shea narodila zdalo sa že ju to trochu zlomilo a možno o ňu bude mať záujem tak sa ku mne nasťahovala že to skúsime. Trvalo to asi tri týždne potom sa zbalila a povedala že to nedokáže. Nechal som ju ísť a odvtedy som ju viac nevidel ani o nej nepočul, odišla zo školy a asi aj z mesta....ako Shea rástla potrebovala viac ľudí ako len mňa, chýbala jej babka aj Pansy s Blaiseom, nestačilo jej pár návštev a videohovory a tak som sa rozhodol vrátiť. Uvedomil som si že chcem aby moja dcéra chodila do Rokfortu a bola so svojou rodinou bez ohľadu na to aká minulosť ma s týmto miestom spája, ona za to predsa nemôže a ja nemôžem utekať večne."

Zaujato som ho počúvala a nechcelo sa mi veriť že mi to naozaj všetko povedal. Bola som z neho unesená. Toto nebol Draco ako som si ho pamätala. Bol to dospelý chlap a zodpovedný otec. „A čo ty Ginny, prečo si odmietla Thomasovu žiadosť o ruku?" vytrhol ma zo zamyslenia a hoci som o tom s nikým predtým nechcela hovoriť pri ňom som sa cítila inak. „Pretože mu nemôžem dať to čo chce." priznala som smutne a cítila som že mám chuť plakať. „Deti?" opýtal sa takmer okamžite. Smutne som prikývla. „Nemôžeš mať deti?" položil svoj tanier s jedlom a prisadol si ku mne na druhý gauč. 

„Vo vojne...ma Bellatrix Lestrangeová zasiahla kúzlom. Asi pred dvomi rokmi som si myslela že som tehotná a išla som k svojej liečiteľke. Povedala že ma zasiahlia čierna mágia a ona tú kliatbu nevie zvrátiť, a nevedel to zvrátiť žiadny z liečiteľov za ktorým som odvtedy bola. Je to len debilné kúzlo ktoré nikto nevie zlomiť... nikdy som mu to nepovedala. Jediný kto to vie je Harry. Raz som sa s ním opila a všetko som mu povedala. Prehľadal celý sklad ministerstva, každú jednu knihu alebo čokoľvek zhabané kde by mohlo byť protikúzlo ale nič nenašiel, s Bellatrix Lestrangeovou zomrela aj moja nádej mať deti. Iba ona vedela ako to kúzlo zrušiť." 

Vysvetlila som pričom mi slzy začali stekať po lícach. Draco ma jemne objal okolo pliec a ja som si zlomene oprela hlavu o jeho hruď. „Je mi to veľmi ľúto." zašepkal mi do vlasov. „Prepáč...nechcela som sa tak zložiť." zhlboka som sa nadýchla a rýchlo som sa snažila zase dostať do poriadku. Viem to už predsa dlho, už dávno som sa s tým zmierila a hlavne teraz keď viem že je Dean šťastný a bude mať v živote to po čom túžil najviac...rodinu. „Neblázni nemáš sa za čo ospravedlňovať." povedal mi povzbudivo. „Zajtra mám voľno možno by sme mohli skočiť na ten obed...ak pozvanie stále platí." Navrhla som s úsmevom a on nadšene súhlasil. „Budem veľmi rád. Nechápem že som to nevidel už skôr." „Čo ako?" opýtala som na nechápavo. „To aká si úžasná." Zešepkal a jemne ma pohladkal po líci. Pobozkám ho, ja ho musím pobozkať. No ták Ginny na čo čakáš! Keď som sa konečne odhodlala nakloniť Rose začala plakať a my sme sa okamžite odsunuli. Našťastie sa jej ujal Draco a ja som odpratala riad po obede.

„Čo by si povedal na dobrý film?" Opýtala som sa a ukázala popcorn ktorý som sa chystala urobiť si k telke už asi týždeň. Pozreli sme si celú trilógiu nejakého dobrého muklovského filmu ktorý sme našli ako prvý a pritom sme sa celý čas rozprávali o práci a metlobale, čo bola v mojom prípade zase práca ale s ním ma to aj tak bavilo. „To bude Hermiona!" vyskočila som na nohy keď sa ozval zvonček. „Mám rýchlo vypadnúť?" opýtal sa rýchlo Draco pričom si už obliekal sako. „Prosím? A čo chceš vyliezť z okna?" opýtala som sa so smiechom. „Ja len že neviem či Grangerová bude veľmi potešená keď zistí že som bol celý deň v prítomnosti jej dcéry." Uvedomila som si že má asi pravdu a keď nebodaj bude aj s Ronom... „Choď do spálne." Povedala som a ukázala na dvere hneď vedľa kúpeľne. Zatiaľ čo som odpratala dve šálky od kávy. 

Náš Strach Z LáskyWhere stories live. Discover now