Náš Strach Z Lásky

2.

Dopila som svoju whisky a prešla som späť do sály kto sa začínalo predstavenie večera. Tie reči na privítanie preskočím lebo ani neviem o čom boli keďže som nepočúvala. „Udeľovanie našich cien začne presne o hodinu dovtedy vám prajem skvelú zábavu." No zbohom to tu musím stáť ešte hodinu?! No nič vraciam sa k baru. „Som späť." „Prekvapujúco." povedal ironicky....ehm. „Ako sa vlastne voláš?" opýtala som sa zvedavo. Patrilo by sa poznať jeho meno keď ma bude mať chudák na krku celý večer. „Som Charlie." „Aj môj brat je Charlie. Robí s drakmi. Povedz čo by si chcel robiť ty?" podal mi pohár so zlatistou tekutinou tak ako predtým a bez váhania odpovedal.

„Chcel by som byť auror. Môj otec je mukel, vojak. Teda bol. Zomrel pred pár rokmi na misii v Afganistane. Bol na mňa veľmi hrdý keď zistil že som čarodejník a ja som hrdý za neho. Chcel by som byť odvážny a robiť dobré veci tak ako on." zaujato som ho počúvala. Páčilo sa mi čo hovorí. Bol veľmi milý a inteligentný a presne vedel čo chce. „A ako sa ti v tom zatiaľ darí?" jeho úsmev sklesol. „Nie veľmi dobre, moja mama nemá veľa peňazí a aurorské výcviky niečo stoja. Preto som tu." dodal optimisticky a ukázal na bar. K baru sa posadili ďalší čarodejníci a on sa musel opäť venovať práci. Ten chalan sa mi naozaj páčil. Mal v sebe niečo čo ma nútilo stále sa ním zaoberať. A čo sa týkalo jeho cieľu...možno by som mu mohla pomôcť. Koniec koncov budem jeho dlžníčkou ak sa mu podarí dotrepať ma domov. 

„Nalej mi niečo čo mi pomôže prežiť tento večer bez psychickej ujmi." začula som odrazu vedľa seba. Nedalo mi neuškrnúť sa pričom som sa otočila za zúfalým hlasom. O dva miesta odo mňa sedel vysoký muž s blond vlasmi a  prisahala by som že som ho už niekde videla, no nedokázala som ho zaradiť. „Ginny zdá sa že nie si jediná koho tento večer privádza do šialenstva." podotkol škodoradostne Charlie a podal tomu chlapovi tak ako mne, whisky. On sa automaticky otočil mojim smerom a obaja sme na seba ostali prekvapene hľadieť. „Dobrý večer Ginny." pozdravil ma prekvapene. Ja som nebola schopná slova. Len som na neho zízala s otvorenými ústami. Vyzeral...inak. Vlastne vyzeral úplne skvelo. Dokonale upravený s krátkym strniskom a tie oči. Moje nervy ten chlap bol vždy pekný ale teraz... 

„Asi by si mala odzraviť." šepol mi Charlie čím ma prebral. „Draco Malfoy?" opýtala som sa neveriacky. „To budem ja." povedal s úškrnom. „Pre Merlina nevidela som ťa asi sedem rokov." povedala som užasnuto. „Čo ty tu robíš?" dodala som zvedavo. „Moja mama je nominovaná za cenu na rozvoj umenia. Otvorila hudobnú čarodejnícku školu." vysvetlil mi pričom na ex vypil svoj pohár. „Áno iste čítala som o tom v prorokovi, dúfam že tú cenu dostane." povedala som úprimne. Narcissa Malfoyová je podľa mňa veľmi milá a vážená žena. „Ja som zase čítal o tvojom úspechu. Gratulujem, vždy si bola veľmi dobrá metlobalistka. Síce vtedy som ti to až tak neprial keď si ma niekoľkokrát skopla z metly a odstavila si mi polovicu tímu." pripomenul mi zápasy zo školy načom som sa musela zasmiať. Áno vtedy som bola dosť nevraživá čo sa zápasov týkalo.

„A čo robíš ty?" Zaujímala som sa, a medzitým nám Charlie opäť dolial. „Som liečiteľ." Ostala som naozaj zaskočená. Malfoy a liečiteľ? Povedala by som podnikateľ alebo niečo s rodinným biznisom po otcovi ale toto?? „A kde?" vyzvedala som ďalej. „Spomaľ." ozval sa potichu Charlie ktorý okolo mňa práve prechádzal. Mal pravdu to bolo priveľa otázok naraz. „V nemocnici vo Wiltshire, v mestečku kde bývam...nie som tu dlho, pred pár týždňami som sa vrátil z Ameriky." To vysvetľuje prečo som o ňom toľké roky nič nepočula. „Môj sen." povedala som zasnívane. „Amerika nie je až taká úchvatná ako sa o nej hovorí." chcela ma vyviesť z omylu ale ja som sa nedala. „Keď si tam prišiel poznal ťa niekto? Otáčali za tebou na ulici hlavu a starali sa o každý tvoj pohyb a smer ktorým sa uberá tvoj život?" Moja otázka ho veľmi zaskočila a tak ani neodpovedal, ale len pokrútil hlavou. 

„Tak potom je viac než úchvatná." Dodala som so smutným úsmevom a vstala som od baru. podľa hodín nad barom prešla hodina a ceremónia sa mala začať. „Uvidíme sa po maškaráde." kývla som na Charlieho a ten chápavo prikývol. Po únavnom tlieskaní za každú udelenú cenu sa pozornosť otočila na mňa pretože... „Cenu za najväčšiu športovú osobnosť tohto ruku získava kapitánka Hollywoodských Harpií Ginerva Weasleyová." Chcela som pretočiť očami ale všetci sa na mňa pozerali a keby som to urobila hneď ráno by som bola na titulke za morálny prehrešok alebo podobnú blbosť. Išla som na pódium kde mi metlobalový prezident odovzdal cenu. „Gratulujem madam." „Ďakujem." povedala som jednoducho a rýchlo som sa odtiaľ pratala preč. No keď som za sebou začula veľmi známi hlas veľmi som oľutovala že som tam neostala minimálne ďalších pár hodín. 

„Ginny, gratulujem ti...mimochodom vyzeráš úžasne, ako sa máš?" „Ahoj Dean." pozdravila som s núteným úsmevom. „Mám sa skvele a čo ty?" povedz dobre a vypadni! Hovorila som si v duchu ale márne. „Dobre, naozaj výborne. Vlastne...budem sa ženiť." Bum! To ma mohol rovno udrieť lopatou po hlave. „Ehm...to je skvelé. Dúfam že si šťastný, prajem ti to." vykoktala som zlomene. Tak Dean sa bude ženiť. Mala som to byť ja koho si mal zobrať, my sme spolu boli takmer osem rokov! „Áno to som. Hoci mi je ľúto čo sa muselo stať ale asi to takto malo byť." jemne ma pohladkal po ramene pričom so mnou trhlo. „Nie Dean, nemá ti byť čo ľúto. Si predsa šťastný a to znamená že je všetko presne tak ako má byť." „A ty si šťastná Ginny?" „Samozrejme." odpovedala som asi až priveľmi rýchlo. „Takto som to predsa chcela. Naše ciele boli rozdielne čo bola škoda ale teraz sa veľmi teším s tebou. Naozaj." Dean sa spokojne usmial a letmo ma objal pričom mi dal bozk na líce. 

„Rád som ťa videl Ginny. Bál som sa že naše stretnutie bude čudné a po pravde som sa ti chcel vyhnúť ale Letia mi povedala že je to hlúposť že aj ty budeš rada ak ti to poviem osobne ako by si to mala neskôr vidieť v novinách veď sme predsa toho toľko spolu prežili.... a zjavne mala pravdu. Musím už ísť. Dúfam že sa zase stretneme."