Náš Strach Z Lásky

21.

Nemohol som uveriť vlastným očiam. Vyzeralo to tam akoby ju niekto vykradol. Ginny sedela len meter od dverí s hlavou zaborenou v dlaniach a plakala. Čupol som si ku nej a pohladil ju po vlasoch. „Je to v poriadku Ginny neplač." Povedal som pokojne. Chcel som jej to všetko vysvetliť do posledného detailu ale teraz na to naozaj nebola vhodná chvíľa. Ginny zjavne bojovala sama so sebou. Musela si oddýchnuť a vytriezvieť. Nemala som jej to za zlé ja sám som urobil veľa hlúposti a všetko som kedysi riešil alkoholom. Dobre som si pamätal aké scény som urobil keď odišla Astoria a potom aj Kiara. Teraz som od Ginny v tomto stave nemohol odísť ja. Chcel som byť pri nej.

„Poď pomôžem ti do postele." Navrhol som opatrne a chcel som ju zdvihnúť do náručia. Keď neprotestovala a len plakala, odniesol som ju do jej spálne. Tam to našťastie nevyzeralo tak ako v kuchyni a obývačke kde bolo... všetko na sračky rozbité. „Draco?" Zašepkala odrazu keď som ju prikrýval. „Milujem ťa." Povedala odrazu a ja som sa šokovane zasekol. Nevedel som čo jej mám odpovedať. Vôbec som to nečakal takže som netušil ako reagovať. Vedel som že je opitá ale....povedala to len preto? „Aj ja teba Ginny ale poviem ti to radšej ráno." Odvetil som s úškrnom a dal som jej jemný bozk na líce. Trvalo jej asi tak 30 sekúnd kým zaspala ako zabitá.

Vrátil som sa do obývačky. Chcel som ostať pri nej tak ma napadlo že si ľahnem na gauč no keď som si poriadne obzrel čo to tam tá ženská urobila.... Niekoľko krát som švihol prútikom a všetky črepiny som odpratal do vriec. Bohužiaľ s tým kobercom to bolo trochu zložitejšie ale nakoniec sa mi to predsa len podarilo dať dokopy. Všetky vrecia som premiestnil von do košov a jej byt konečne zase vyzeral ako byt. Teda...bol o trochu prázdnejší keďže rozbila asi všetko čo jej prišlo pod ruku. Zobral som si deku a vystrel som sa na gauč. Ani neviem ako a zaspal som.

Z pohľadu Ginny

Umieram? Mám pocit že áno. Pre Merlina moja hlava! Išlo mi ju roztrhnúť. Netušila som kde som ani čo sa stalo. Pomaly som otvorila oči a zistila som že ležím vo svojej posteli a našťastie sama! Začala som premýšľať nad tým čo som včera robila. Do riti ja som krava! Povedala som si v duchu a rýchlo som sa vytrepala z postele. Triasli sa mi ruky z predstavy ako teraz vyzerá môj byt! Vymotala som sa z izby ale ostala som stáť na chodbe ako obarená. Všetky bolo preč. Koberec bol čistý. Nebol tam neporiadok. Len som mala menej nábytku. Zbadala som sako prehodené cez kreslo. O ou... Prešla som ku gauč a zistila som že na ňom niekto spí a samozrejme to bol Draco Malfoy! Kiež by som si tak pamätala čo sa včera stalo! Posledné čo si pamätám je ako som si obliala koberec vínom ďalej mám úplne okno.

Potichu som prešla do kuchyne aby som su spravila kávu nech sa trochu preberiem. „Do pekla!" Zanadávala som si keď som zbadala obsah mojich skriniek. Nikde nič. Rozbila som si všetky poháre. Ostali mi len tie ktoré ležali v dreze. Aspoň niečo. Urobila som si kávu a medzitým som zapila tabletku na bolesť hlavy. „Dobré ráno." Ozvalo sa za mnou odrazu. Takmer som ten hrnček pustila z ruky. „Dobré ráno." Povedala som zahanbene. Nevedela som ako sa mám správať čo povedať... „Ehm...odkedy si tu?" Opýtala som sa prvú hlúposť čo ma napadla. „Prišiel som za tebou včera večer okolo desiatej a..."

Na chvíľu sa zastavil a hľadal vhodné slová. Vedela som že je zle. „Ako veľmi som sa strápnila?" Opýtala som sa ale neodpovedal. „Pozri ja....nemala som najlepšiu náladu a trochu som to prehnala a vôbec si nepamätám kedy si prišiel alebo či sme sa o niečom bavili jednoducho nič... takže mi prepáč všetko čo som ti povedala a mrzí ma že si ma videl v takom stave.....a ďakujem že si mi dal dokopy byt." Vysypala som zo seba čo najrýchlejšie a snažila som sa mu ako tak pozerať do očí pretože som sa veľmi hanbila. „Chápem...no... povedala si pár vecí." Odvetil neutrálne. „Mrzí ma to...bola som opitá..." Vedela som že to nie je dobré ospravedlnenie ale iné som nemala.

„V pohode... už musím ísť som rád že si v poriadku." Povedal nezaujato a zobral si svoje sako. Ani neviem ako rýchlo sa obul a chcel odísť. „Čo som ti včera povedala?" Chcela som vedieť pred jeho odchodom. Dúfala som že som to nepokazila až tak veľmi. „Povedala si mi že ma miluješ....nerob si starosti bola si predsa opitá." Odvetil bez toho aby sa ku mne otočil a odišiel z bytu. Zakryla som si ústa dlaňami. Rob niečo Ginny! Zakričala som sama na seba v duchu a rozbehla som sa za ním. Zastihla som ho dole pred bytovkou ako nasadal do auta. „Draco!" Zakričala som a on sa zastavil. Opäť zavrel dvere auta a otočil sa smerom ku mne. Mal ľadový výraz ako kedysi... neznášala som tento jeho pohľad. Bol taký prázdny a chladný.

„To som myslela vážne." Povedala som so strachom v hlase. Vedela som že to nemá žiadny zmysel ale nechcela som aby si myslel že to bolo kvôli alkoholu. To nie. Milovala som ho. Aj keď on mňa nie. „Čo ako?" Opýtal sa nezaujato. „To že ťa milujem." Zašepkala som ale on ma napriek tomu počul. „Vieš čo si mi ešte povedala?" Povedal a mňa sa zmocnil veľmi zlý pocit. Vedela som že to nebolo nič múdre. „Že ma chceš pobozkať a dostať do postele." Povedal po mojom pokrútení hlavou a škodoradostne sa uškrnul. Neveriacky som sa chytila za hlavu. „Chcem." Odvetila som splašene a uvedomila som si že mám byť radšej ticho. Spýtavo sa na mňa pozrel a ja som vedela že teraz je presne na chvíľa na ktorú som čakala. Pribehla som k nemu a KONEČNE som ho pobozkala.

Celým telom mi prechádzala zvláštna energia. Nohy sa mi podlamovali a mala som chuť sa usmievať. Omotala som mu ruky okolo krku a on si ma pritiahol bližšie. „Smrdíš po chlaste vieš o tom?" Opýtal sa ma medzi bozkami keď sme sa na chvíľu oddialili. Neveriacky som ho buchla do hrude. „Pokazil si to!" Ohriakla som ho naštvane. „Dostanem druhú šancu?" Opýtal sa s úsmevom a ja som sa na chvíľu akože zamyslela. „Neviem zaslúžiš si?" Uškrnul sa a znova ma pobozkal. Potom ma zdvihol do náručia a odniesol späť do bytu, keďže som za ním vybehla bez topánok... bosá.