Sedela som nepohnuto na gauči, ako nejaká soška. Andy pobehoval z jednej strany obývačky na druhú. Nikto nič nepovedal. Všetci premýšlali. Ešte aj CC a to je už čo povedať, keďže on je stále myšlienkami niekde s jednorožcami alebo v ženskom rozkroku.
"Carin, čo budeme robiť ?" pozrel na mňa zo skleneními očami Andy. Bolo vidno, že je mu do plaču. Nebol jediný.
"Ja neviem bráško. Nesmie sa to dozvedieť Kathrin, neprospeje jej to. A hlavne nie teraz keď máme dvojčatá. " zhlboka som dýchala. Cítila som sa bezbranne, nevedela som čo mám robiť.
Po meste behá psychoapatka, ktorá najala jednu kravu ab ma zabila. A nakoniec sa pokúsila zabiť aj mňa. Áno vravíme o Juliet Simms. Bývalej priateľke môjho brata. Toto je v piči. Ako naozaj, najhoršia vec je, keď sedím a nemôžem nič podniknúť. Umára ma to.
"Chalani, ja sa idem prejsť. Možno zajdem za pani Biersackovou. " postavila som sa a zamierila som do chodby. Obula som si converse a obliekla som si koženú bundu. Z vrecka som si vybrala telefón a napojila som si slúchatká. Hudba. Moje vyslobodenie z tejto prekliatej situácie.
Ani neviem ako mi ubehla cesta, ocitla som sa pred budovou nemocnice. vošla som do budovy, páchlo to, akoby tu skapal nejaký skunk. Rýchlo som prešla k velkej chodbe a zamierila som k výťahom. Nastúpila som a stlačila som čudlík číslo 3. Konečne som sa pohla. Otvorila som dvere a ja som vyšla. Zaklopala som na oddelení. Otvorila mi stará sestrička.
"Dobrýýý teta. Prišla som za Kathrin Biersack." usmiala som sa na ňu. Nebudem si robiť hanbu.
" Slečna, ale ona dnes odišla. " pozrela na mňa nechápavo.
"Čože ?" zrúkla som na celú chodbu.
Vybehla som vonku kešlala som na výťah, išla som po schodoch. Vyťahovala som telefón. A hľadala som v kontaktoch bratove číslo. Zodvihol to na druhé zvonenie. -.-
" Biersack" ozval sa, v jeho hlase bolo počuť nervozitu
"Andy ? Kde je Kathrin ? " povedala som
"V nemocnici.Kde by mala byť ?" začula som šum
" No to je v tom, že tam nie je. " kričala som,cítila som, ako mi slzy tečú po tvári.
"čože ?? Ako to myslíš ?" zrúkol
"Nekrič po mne, ja neviem ako je možné, že tu nie je. " povedala som " ide ju hľadať" zrušila som hovor.
Stála som pred nemocnicou. Ako dement som sa pozerala raz na pravú a raz na ľavú stranu. Kde si Kathrin ? Kde ?
Pípol mi telefón. Pozrela som sa. Správa.
Keď chceš vidieť svoju švagrinku, prídi na 59 AVANUE, sama!
xxx J
Preboha Julliet.
Napísala som rýchlu správu Andymu:
59 AVANUE
xxx Carin.
Áno viem dokopy som nenapísala nič. Keďže nemám žiadnu fantáziu poslednú dobu. Potrebujem ohrievanie baterkou. Alebo menšiu jazdu na jednorožcovy. Malo by to vyriešiť. ^.^
Ďakujem za vote a komentáre ^^ Ľubim vááááš, ahojte u ďalšieho ďielu. Ktorý by mal byť predposledný.
YOU ARE READING
Goodbye
Random... a žili štastne až do smrti. Prečo to neexistuje aj v skutočnosti ??? Musela som sa odsťahovať, .... Zistila som toho vela. Moja matka odišla preč a otec pokračuje vo svojích radovánkach, .... Zistiť po 16 rokoch, že máte brata je riadne. A môj b...
