16.

365 28 11
                                    

Pomaly som otvorila oči. Bolelo ma celé telo. Zhlboka som sa nadýchla. Poobzerala som sa, kde to som. Na stoličke vedľa mňa niekto sedel. Bol to chalan. 

" A- Andy ?" poskočil. Pozrel na mňa svojími  modrými očami. 

"Carin, ako sa cítiš? Počkaj idem zavolať doktora." zodvihol sa zo stoličky a letel ku dverám. Ani nie za minútu, sa vrátil aj z doktorom. 

"Slečna ? Ako sa cítite ?" spýtal sa ma doktor, pozrela som na neho pohladom a´la čo sa stalo ?

" Bolí ma celé telo." poznamenaôa som

"Bol to čistý priestrel ramena. Pritom ste stratili veľa krvy. Ale ste silná," povedal doktor a odišiel preč.Otočila som sa na pravú stranu, keďže ľavú som mala obviazanú.  A ponorila som sa do ríše snov. 

*** 

Zobudila som sa na krik. Pomaly som sa vyškrabala z postele. Infúziu som si vybrala z ruky. Na seba som si prehodila župan. Otvorila som dvere a vykukla som, čo sa deje. Na chodbe stála sestrička a  .... Julliet ? Pozreli sa mojím smerom. Julliet zamierila ku mne. Zdrapila ma za boľavé rameno a priložila mi ku krku zbraň. 

"Zavolajte mi jej brata, okamžite." zvrieskla na sestričku a namierila na ňu. Potom pozrela na mňa z poľutovaním "Prepáč, ale inak to nejde." usmiala sa na mňa a priložila mi zbraň ku spánkom.  

"Julliet,.... prečo to robíš ?"  povedala som potichu.

" Lebo chcem naspäť Andyho, je len a len môj. A nezoberieš mi ho ty a ani tá násťročná štetka z ktorou spáva." povedala chladne. 

Otvorili sa dvere a v nich stál Andy. Keď zbadal Julliet stuhol. Pozrel na mňa. Triasla som sa. Nie od zimy, ale od strachu. Čo sa stane ? Julliet ma pustila a išla k Andymu.  Pobozkala ho na líce. 

"Julliet, tú zbraň nepotrebuješ. Som pri tebe. Budeme spolu navždy." pozrel na ňu prosebne. Podala mu ju a vyšli von z izby, 

"Oklamal si ma." zvrieskla. Bolo počuť krik a rev.  

Obliala ma horúčava. Z rachodom som dopadla na zem.

*** 

"Doktora, zavolajte doktora."  počula som ako Andy kričí 

"Andy ?" povedala som potichu 

"Pššt." pohladil ma po hlave

*** 

"Prosím odstúpte od nej!" povedal cudzí hlas

" Andy? Andy ?"  chcem môjho brášku pri sebe. 

"Sestrička, .... dajte jej silnejšiu infúziu."  uvidela som ostré svetlo a pochytil ma spánok. 

*** 

Andy : 

Stále pozeral na hodinky, neskutočne dlho ju operovali. Ako to mohol dovoliť ? Mal vedieť od začiatku, že Alison bola len bábika. Julliet ju najala. Chodil po chodbe, ako lev v klietke.  Otvorili sa dvere. Stál v nich doktor. Pozrel na neho súcitne. Bál  sa toho najhoršieho.

( Je mi lúto, že je to krátke, ale budem sa snažiť. Písať dlhšie. Ďakujem všetkým za vote a komentáre ^^ cením si to:33 )

GoodbyeWhere stories live. Discover now