O dva týždne :
Sedela som u doktora, posledný týždeň som sa nemala práve najlepšie. Stále sa mi točila hlava, odpadávala som a ťažko sa mi dýchalo. Hlavu som si položila na Jakove rameno. Bola som neskutočne unavená. Áno, za ten čas sme sa dali dokopy. Možno mám 17 a on 30 (obrazné) ale sme spolu šťastný. Keď sme to pred chalanmi povedali, chceli Jaka vykastrovať, aspoň môj bráška.
Otvorili sa dvere.
„Slečna Woods.“ Vyšla sestrička. Ja som sa zodvihla a pomaly sa trepala do ordinácie. Zacítila som známi pach. Jak keby tam niečo skapalo.
Zatočila sa mi hlava a preblesla mnou horúčava. Zhlboka som dýchala. Podišla ku mne sestrička a objala ma okolo pliec. Posadila som sa oproti doktorky, sestrička prešla ku spisom a podala doktorke moju zdravotnú kartu.
„Carin, prišli výsledky. Naposledy sme ti brali krv.“ Usmiala sa doktorka.
Vybrala nejaký papier a zamyslene sa naň zadívala. Bolo to neskutočné.
„ Si tu sama, alebo z rodinou ?“ pozrela na mňa doktorka pomedzi okuliare.
„S bratom a priateľom.“ Povedala som. Ona prikývla.
„ Mohla by si ich zavolať ?“ povedala a zase sa pozrela do papierov a pokrútila hlavou.
Išla som otvoriť dvere. Jake a Andy hneď vyskočili, rukou som im naznačila nech vstúpia dnu. Popravde nemala som z tohto dobrý pocit, bála som sa.
„Rada by som ti povedala dobré správy, ale, prepáč. Nie som tu na to, aby som ti klamala.“ Doktorka si položila okuliare na stôl. „ Táto choroba, napadla tvoju pečeň a srdce. Šíri sa krvou. Hovorí sa mi to ťažko, lebo nemáš ešte ani 18. Na túto chorobu nevynašli liek. Výsledky nie sú dobré.“ Sedela som nepohnuto na stoličke. Zacítila som niečiu ruku na mojom pleci.
„Čo mám robiť ? Ako, ...“ zlomil sa mi hlas.
„Pokúsim sa vypočítať, koľko dní ti ostáva. Ale, poviem ti. Užívaj si život teraz naplno.“ Pozrela smutne na mňa doktorka.
„Chcete mi povedať, že ja umieram ?“ cítila som ako mi slza steká po líci.
„Je mi to ľúto.“ Povedala, bol to ako nejaký zlý vtip.
Teraz keď som si začala život užívať, ja umieram.
***
„Carin, máš telefón.“ Zavolal na mňa Biersack.
Zhlboka som sa nadýchla a vyšla som z izby. Cupitala som po schodoch. V kuchyni sedel brat aj zo svojou kapelou a všetci na mňa hádzali smutné pohľady. Andy mi podal telefón.
„Prosím?“ ozvala som sa.
„Carin, to som ja. Vypočítala, ...“ doktorka
„Prosím povedzte mi to číslo.“ Prerušila som ju.
„Dva mesiace.“
Mrzí ma, že som veľa nenapísala,Ďakujem ^^ story má 117 hlasov, Ďakujem naozaj. Každému jednému, veľmi si vážim, že toto čítate. Znamená to pre mňa veľa.Nová časť by mala byť v priebehu tohto týždňa.
XXX Carin ^^
YOU ARE READING
Goodbye
Random... a žili štastne až do smrti. Prečo to neexistuje aj v skutočnosti ??? Musela som sa odsťahovať, .... Zistila som toho vela. Moja matka odišla preč a otec pokračuje vo svojích radovánkach, .... Zistiť po 16 rokoch, že máte brata je riadne. A môj b...
