Stráž ma prosím

Omega

Moje oči sa otvorili niekde v neznáme.

No zato u niekoho známeho v náručí. Vydýchla som si.

,,Zlatko." prehovoril na mňa ten sladký zamatový hlas. Venoval mi rýchlu pusu na čelo a utekal .

,,Čo ťa bolí ?" položil ma na mäkkú sedačku , pod hlavu mi položil niečo mäkké . Moc sa mi nedalo rozprávať .

,,Asi všetko." zachripčala som a chytila som si hruď a hľadala ranu , ktorá bola tesne pod kľúčnou kosťou. Nebolo to srdce a neboli sme sami bol tu Damir a Amy . Amy podávala Damirovi látku , ktorú pritlačil na moju ranu. Damir si sadol ku mne a držal mi látku . Boli sme v Rubenovom aute , vždy tu bola príjemná vanilková vôňa do ktorej som si predstavila čerstvé maliny . Pri nej som sa trocha pousmiala.

,,Pridaj !" zakričal naňho Damir v tom ma pritlačilo k sedačke .Silne ma zabolela hlava a opäť som nevidela nič. Neviem ako to dlho trvalo ani ako dlho som tu ale ležala som na mäkkej posteli okolo ničo pípalo a boleli ma žily na rukách na ktorých som mala zapojené hadičky ktorých som sa zľakla.

,,Shh." pribehol ku mne Ruben a chytil ma za plecia.

,,Už je dobre len buď v kľude , nehýb sa ja tu budem pri tebe ." pritiahol si stoličku a sedel vedľa mňa .

,,Kde sme?" zapozerala som sa na biele steny okolo mňa a sivé žalúzie.

,,Už všetko chápem prečo nič nepoznáš , to je nemocnica kde sa postarajú o zranených a aj o teba ." jemne sa usmial a hladil mi prsty na rukách.

,,A čo ostatní ?Alebo ah ja neviem ." obzrela som sa na moju spevnenú hruď s bielou látkou.

,,Myslíš toho idiota a jeho kamošku .No išli na kávu , prídu a všetko mi povedali. To že čo ste a že to ešte nemá ľahký koniec ani so mnou pretože to viem. Ale ver mi nič nepoviem a hlavne kvôli tebe. " mal unavené oči a trocha zafúlanú tvár .

,,A Declan ?"

,, Amy ho s tým Wyattom zastavili , povedali mu že ak chce aby si prežila nechá ťa so mnou ísť. Oni to tu celkom poznajú , sú asi trocha novšia svorka že ?" chcel trocha uľahčiť situáciu ale predo mnou neskryje ubolenú tvár.

,,Všetci sú v lese , trocha sa ma zľakli ale ja som ťa tak dlho hľadal že som myslel že budeš mŕtva. Kvôli mne si aj skoro bola ." jeho tvár zračila sklamanie v sebe.

,,Ako si ma vlastne našiel?" keď človek nieje pri vedomí má toľko otázok.

,,No keď som sa vrátil do izby nebola si tam , všetko som prebehol až kým som si uvedomil že to nemá zmysel , vrátil som sa domov pre zbraň. Veľa som sa pýtal ľudí až pokým som neblúdil po meste a hľadal niečo no mal som šťastie že som si všimol čierne auto pri okraji mesta a tak som nejak zablúdil do lesa , vždy si sa tak naňho pozerala. Niečo mi v tom nehralo musel som tam ísť až pokým som nepočul slabý hluk za ktorým som išiel a našiel som ťa aj keď to bol neuveriťeľný šok že vlastne ty si .."

,,Príšera." dopovedala som .

,,Nie si . Si len vlk čo chce byť viac človekom a nevidím v tom nič zlé. Len je to pre mňa neuveriteľné ." viete je naozaj krásny pocit poznať človeka áno môžem povedať človek , ktorý vás chápe.

,,Moje srdce nevidí problém v niečom takom ako že máš čiernu srsť. Nikdy som to necítil ale viem Adah že si tá ktorú chcem mať pri sebe. Nevzdám sa ťa , budem tu pre teba a ako sa to u vás vraví ? Raz si mi povedala také slovo. " trocha sa zamyslel .

,,Možno to bolo že sa strážime ?" pousmiala som sa nad tým ako to slovo bádal.

,,Ano , presne to . Tak budem ťa strážiť ." usmial sa a pobozkal ma na pery. Bol to náš asi najkrajší bozk. Teplý a svieži no aby som nezabudla plný lásky .

,,Stráž ma prosím aj ty." usmial sa pomedzi nášho bozku a čakal kým neprikývnem. Až potom ma znova pobozkal. Tá spokojnosť ktorá z neho sršala. A ja som bola asi najšťastnejšia v tejto bielej nemocnici. To že môžem žiť a nestratila som ho .

,,Berieš si ma domov, dúfam ." musela som ho ešte objať.

,,Jasné s plávaním v noci sme neskončili. Ale musíš sa vyzdravieť. Keby vieš ako ma to trápi že som ťa postrelil , chcel som prv Declana ale ty si chránila vlastne mňa a potom buf ." napobnil zbraň a chytil sa za hlavu. V tom sa otvorili kde stál idiot teda pardón Damir a Amy, ktorá si vydýchla a hodila sa na sedačku.

,,Toto dať ešte do poriadku to potrebujem ešte päťdesiat káv. " odpila si a Damir sa pridal .

,, A ja potrebujem vrátiť čas ." pošúchal si čelo a Amy ho buchla do ramena.

,,Bude to ťažké ?" spýtal sa Ruben ale ruku mi nepúšťal.

,, Ani sa nepýtaj , musíš celej svorke sľúbiť naše tajomstvo a bla bla ešte sa pobavím na Declanovi ten s tebou nestačil ." potichu sa smial .

,,Nespraví mu nič ." pridala som sa a zrazu som mala rýchlejší tep. Amy spravila kyslú grimasu .

,, Uvidíme ale každopádne ochránime vás vidieť že ide cez mŕtvoly . " cekla .

,,Asi pôjde len cez moju ." dodal Ruben a oprel sa.

,,Dáme to do poriadku ." usúdila .

,,Mimochodom ty nemáš byť Omega ?" zadívala som sa na jej vyrovnanú tvár a pohodlný výraz .

,,Nie ale veľmi rada by som bola pretože Vivien to určite nezvládne. " zasmiala sa a pritom pozrela na Damira .

,,Prosím ťa nespomínaj mi ju lebo to je nočná mora. " rukou si chytil oči a potočil hlavou . Tak som zvedavá kto je Vivien.