smaragdy

141 9 0
                                    


,,Poď so mnou. „ buchol do mňa. A Frey ohlásil že sa o chvílu vrátime. Rozbehol som a ja som musela ísť za ním. Bolo ťažké držať s ním rýchlosť. Je najsilnejší a odo mňa o dosť vyšší. Jeho svaly boli mohutné. Zastali sme pri rieke. Ktorá tvrdo narážala do brehov. Declan si užíval pohľad na vodu. Od smrti rodičov nebol ani raz v ľudskej podobe. Jeho srsť páchne viac než naša. Ako keby odomieta byť človekom. Užíva si silu vlka.

,,O čom sa chceš rozprávať?" v kľude som sa mu prihovorila a nazrela do jeho vlčích očí. Majestátne stál pri rieke a ja som musela stáť pri ňom . Došlo mi to až vtedy keď to vyslovil.

,,Musíš stáť pri mne, chcem opäť veľkú svorku s potomkami, chýbajú mi a želali by si aby sme to spravili. " v tejto sekunde sa mi napla pokožka až sa mi postavili chlpy. O krok som sa oddialila.

,,Ja to nechcem." oznámila som mu skôr než bude so mnou rátať.

,,Celé dni sa túlaš, páči sa ti tá sloboda alebo o čo ti ide?" mal pravdu že máme slobodu ale o to mi nešlo.

,,Chcem ísť do mesta, pre mňa je les väzenie!" cítila som ako som sa zamračila.

,,Ako to môžeš povedať. Nikdy by som nechcel byť človek , bolo by to komplikované a len zbytočne." stál oproti mne. A ja som si chabo vydýchla.

,,Chcem to skúsiť." hlesla som. Niečo sa pohlo v lese. Zostali sme v pozore. Bol to neškodný Wyatt, ktorý vyšiel z lesa a povedal.

,,Adah nechaj to tak, je to tam komplikované ako povedal Declan. Les je bezpečné väzenie v ktorom máš slobodu . Najlepšia cesta. Ale pusť ju tam nech to vyskúša. "prvý krát jeho hlas znel hrdo.

,,V meste je veľa ľudí, každý z nich pracuje a majú malé svorky čiže rodiny. Okolo štyroch ľudí. Deti a mladí chodia do škôl kde sa učia, chodia von zabávať sa. Starší pracujú, majú veľa starostí. Skoro celý ich život je o platení a papieroch. Nič z toho nepoznáš ešte by ťa vyhlásili za blázna a potom budeš naozaj uväznená" prechádzal sa pri rieke a jeho hrdzavá srsť bola zaprášená. Declan sa na mňa pozrel a kontroloval či som si to zobrala k srdcu. Polovične som síce Wyattovi nerozumela ale znelo to ako dobrodrúžstvo.

,,Odkiaľ to vieš?" spýtala som sa a Declan odpovedal zaňho.

,,Jeho rodičia tam pár krát boli, tiež sa im zdalo že les je väzenie.." pozrel na mňa premúdrelým pohľadom.

,,Zobrali tam aj mňa a bol som zo toho mimo. Idem sa najesť, majte sa." Wyatt sa rozbehol popri rieke a potom sa stratil v hustom lese. Declan sa stále na mňa pozeral ale neodradil ma.

,,A to ako mám byť s tebou? Veď nie som k tebe naviazaná. „ Vykročila som do lesa.

,,Ale ja áno." táto veta sa mi v hlave prehrala aspoň tri krát a spomenula som si na predošlé roky.

,,Adah, stoj !" kričal na mňa Declan keď som bežala k mestu. Ďalšia spomienka bola tu pri rieke keď ma vytiahol z rieky, boli sme malí a hrali sme sa pri vode až kým som sa nezačala trocha topiť. Prichádzala jedna za druhou a pri každej som videla ako bol na mňa naviazaný už ako malý. Otočila som sa a pozrela mu do očí. A spomenula som si opäť ako mi kedysi povedal.

,,Máš oči ako smaragdy."

Stráž ma prosímWhere stories live. Discover now