Poďme do školy

89 7 0
                                    


,,Ja nemám rodičov a nemám sa načo spoľahnúť. Len nato žeby som v tomto meste mohla začať lepší život. Máš aspoň mamu tak si to váž." smutne na mňa hľadel. Jeho tvár sa rovnala krásy prírody.

,,Tak odkiaľ si ?" túto otázku asi neznášam. Nemôžem mu povedať odkiaľ som, ani čo som. Nemala by som veriť ani jemu.

,,Jediné čo ti môžem povedať je, že som ťa už videla a nabudúce si dávaj pozor." rozbehla som sa cez mesto. Nechala som ho tam stáť so zmätenou hlavou a moje nohy ma viedli k lesu. Dívajúci ľudia ma oslabovali. Cítila som že sem nepatrím. Dávala som tomu tak veľkú šancu. Les ma volal z ďaleka. Stromy mi mávali, volala ma sila. Srdce mi horelo, na pár sekúnd som opäť mizla. A pri začiatku lesa som sa otočila na mesto a moje kňučanie bolo hlasité , lístie a ihličie sa otráslo. Bol to smútok. Rozbehla som sa s vetrom o preteky. Tento krát by som predbehla aj Declana. Slzy ma štípali v očiach. Zacítila som naše pachy a zbadala ležiacich vlkov a Declan prechádzal dokola.

,,Vidíš, prišla aj skôr, vravel som že sa túla." hvoril Caleb Declanovi.

,,Kde si bola ?" zavrčal na mňa.

,, Na severe ." zaklamala som .

,,Nabudúce mi to ohláste." zamračil sa a ľahol si chrbtom od nás. Prešla som ďalej od neho a Caleb sa ma spýtal.

,,Tak ako ?"

,,Chaos, ten chalan sa volá Ruben, vraj jeho mama by zo mňa spravila modelku." rozprávala som mu .

,,Modelku? To by si mala veľa penazí a bola by si niečo ako alfa, ako nie jediná ale podobné." ozval sa spoza stromu Wyatt. Mal tam ísť on so mnou. Alebo najlepšie aby sme tam išli všetci spolu ako svorka.

,,Veď patrí Declanovi, takže polovične je." oznámil mu Caleb.

,,Pôjdeš tam so mnou ešte raz ? Poznáš to tam." opýtala som sa Wyatta.

,,Ešte ta to neomrzelo Adah?" sedeli sme oproti sebe a rozprávali sme sa, Frey s Eliom boli poblíž. Declan zúril.

,,Nie, predsa som tam bola prvý krát. " Wyatt sa provokatívne usmial a povedal.

,,Ale chcem ísť do školy a na zábavy." vyslovil to hriešne a Caleb nad tým premýšľal.

,,Pôjdem aj ja." vyslovil a ja som zdržiavala smiech radosti. Práve som poštvala vlkov do mesta bez povolenia Declana.

,,Zajtra keď bude slnko nad našimi hlavami, choď za Declanom, predsa ho nechceme tak moc naštvať. " poslal ma Wyatt za ním a tvrdo do mňa buchol. Pomaly som kráčala za Declanom a stála som rovno nad ním . Jeho svalnatý chrbát spokojne ležal pod mojimi labami a potom sa naňho pretočil a pozrel sa na mňa.

,, Vášnivá ako tmavá noc, dúfam že si si túlanie užila. " povedal mi a ukázal aby som si ľahla vedľa neho.

,,Užila, ďakujem ti."

,,Ale nenachádzala si sa v lese Adah." moje telo stuhlo a on to vycítil.

,,Zajtra mi preukážeš že si v lese. Ak ťa nebudem cítiť, nájdem si ťa."oblizol mi ucho a zaryl do mňa ňufák. 

Stráž ma prosímWhere stories live. Discover now