Badboy Has Also Heart

25

Ležala som v posteli a sledovala seriály. Nemala som na nikoho náladu a jediné, čo som chcela, bolo preležať celý deň v posteli s rôznymi pochúťkami prikrytá dekou.

Bola som si tým istá. Viem, že je to láska. Ale ja to nechcem. Nechcem ho milovať, aj keď to nedokážem zastaviť. Nechcem chcieť jeho jemné bozky a ruky, ktoré mi cestujú po tele. Nechcem to, ale nejde tomu zabrániť. Nedokážem ho vypustiť z hlavy, stále na neho myslím.

Prišla som na to vtedy, keď sme boli v tom Starbuckse. Došlo mi to nielen vďaka tej žiarlivosti, ktorú som cítila, keď na ňom Emily sedela, ale aj vďaka tomu, že som si uvedomila, že som ten pocit už cítila. Je to hlúposť, no pamätám si to, keď som bola v škôlke. Nebol to presne taký pocit, ale niečo podobné. Aspoň myslím.

Jackson, panebože, ako mu to mám povedať? Teda, on nieje ten najväčší problém. Ako to mám povedať Paytonovi? Veď má Emily. Aj keď je to štetka, nechcem byť ničiteľ vzťahov, naozaj nie.

Ozvalo sa klopanie na dvere. „Ďalej!" zakričala som, aj keď viem, že kto to bol a aj tak by do izby vstúpil bez povolenia.

„Ahoj" šepol, akoby sa bál rozprávať nahlas.

„Ahoj" povedala som tak isto. Len sme na seba hľadeli, ani jeden z nás nič nepovedal, nebolo to treba.

Priblížil sa ku mne, načiahol ruku a pohladil ma po líci. Náhle ale ruku rýchlo odtiahol, „Prepáč, ja... Nechal som sa uniesť..." hovoril, takmer mu nebolo rozumieť.

„Urob to ešte raz" vyzvala som ho bez toho, aby som sa nad tým zamyslela. Hneď som zčervenala a odvrátila zrak.

Absolútne som to nečakala, pretože to urobil znova. Lenže tentoraz tam už ruku nechal položenú.

„Pozri sa na mňa" povedal a ani som to nestihla urobiť, rukou chytil moju bradu a namieril ju k sebe. Pozerali sme sa opäť jeden druhému do očí, nevnímala som ani to, že sa k sebe približujeme. A ako minule, aj tentoraz sa naše pery spojili.

Vedela som čo robím a nie, nechcela som sa odtiahnuť. Chcela som, aby tento moment trval tak dlho, ako je možné. Potrebovala som to, chýbala mi chuť jeho pier.

Chytil ma jemne za pás a svoju váhu premiestnil nadomňa. Ruky som si obmotala okolo jeho krku a pritiahla ho k sebe čo najbližšie.

Náhle sa ale odtiahol. „Toto nemôžme. Znova sa pohádame a nebudeme sa rozprávať. To ja nechcem"

„Ešte sme sa ani neudobrili, o tom sa môžme porozprávať neskôr" a hneď ako som to dopovedala, som sa mu vrhla na pery.

Pasovali do seba ako puzzle. Hýbali sa rovnako, nevedeli sme sa jeden druhého nabažiť. Hneď ako si vypýtal vstup dnu tým, že mi kusol do pery, tak som mu aj vyhovela. A tým sa začala vojna našich jazykov. Prepletali sa okolo seba a dotýkali sa.

Začala som mu vyzliekať tričko, ktoré skončilo niekde v rohu izby. Rukami som mu prechádzala po tele, obkreslovala jeho vyrysované telo.

Z pier sa premiestnil na krk, kde mi začal kusáť jemne kožu a zanechával tam dosť viditeľné cucfleky. Z krku prechádzal ku dekoltu, kde som sa trocha začala mrviť, no to ho nezastavilo. Začal mi vyzliekať tričko, na čo som ho už mierne zastavila. Lenže jeho výraz, ktorý tvrdil, že mu môžem veriť ma presvedčil. Hanbila som sa, pretože som tam predním ležala len v podprsenke, aj napriek tomu, že si pamätám, ako v tú noc má videl nahú, no nebolo to schválne.

Usmial sa na mňa, pobozkal ma na nos a opäť sa začal venovať môjmu telu. Držal moje prsia, ktoré stále boli skryté pod podprsenkou.

Po chvíli sme sa odtiahli, ľahli si vedľa seba a prikryli sa dekou. Objal ma okolo pása, bola som mu chrbtom otočená. Pocit, ktorý nedokáže nič ani nik nahradiť. V jeho náručí som sa cítila bezpečne.

Som úplne bez nápadov. Nenapadá ma nič, preto je táto kapitola taká nudná, krátka a o ničom. Sorrkooo.