Badboy Has Also Heart

16

„Koľký film to pozeráme?” spýtal sa unavene Payton. Ja som tiež nebola ďaleko od toho, aby som zaspala.

„Siedmy?” typla som, lebo odpovede som nevedela. „Vieš, potrebujeme sa porozprávať”, zastavila som film a pozrela sa mu do očí.

„O čom?” ozval sa váhavo, napriek tomu mi ale venoval pozornosť.

„O všetkom” povzdychla som, „o tom, ako sa k sebe správame, o tom, že máš problém keď som s Jacksonom a o... O tom čo sa stalo” zčervenala som, nebola to pre mňa príjemná téma.

„Ehm, hej. Hej, jasné” prikývol. „No, sám nepoznám dôvod prečo sa tak k tebe správam. Je to jednoducho vo mne vybudované a ja to nedokážem zmeniť. Buď sa s tým človek musí zmieriť alebo nie” frustrovane sa prehrabol vo vlasoch a vzdychol.

„Ale, takto sa k tvojím kamarátom nesprávaš. Prečo ja? Prečo ja musím byť tá, ktorú nazývaš chuderou a podobnými vecami?” slzy som mala na krajíčku.

Chytil ma za ruku, „Keď sa neovládnem, z úst mi vyletia veci, ktoré neskôr ľutujem. Je mi to ľúto, že sa tak k tebe správam. Nejde to ovládnuť” jeho dych som cítila na tvári. Bol tak blízko, ako keď sa to naposledy stalo.

„A.. A.. A čo to, čo sa stalo” nebola som schopná slova. Nohy a ruky sa mi nesmierne triasli.

„No, čo tým myslíš?” určite vedel čo tým myslím. Zrejme ma chcel škádliť.

„Dobre vieš, čo mám na mysli. Prečo?”

„Popravde? Neviem, vôbec. Ja... Vieš, v ten večer” asi myslel tú noc, kedy som sa opila, „nechápal som prečo to robíš. A potom to už prišlo”

„Myslel si vážne to, že som na využitie? A že som,... No, kurva?” jedna slza si našla cestu von. Payton mi ju ale utrel, pohladil po líci a k tomu pridal úsmev.

„Nie. Jasné, že nie” tuho som ho po týchto slovách objala. Zaslúži si to.

„A čo Jackson?” viem, mám priveľa otázok, ale ja si jednoducho nedokážem pomôcť. Musím poznať odpoveď.

„Zrejme tomu nijak nezabránim” povzdychol. Toto mi úplne stačí.

PAYTON'S POV.

Tuho som ju objímal. Bol to príjemný pocit. Dlho som takýto nemal.

Rozhodli sme sa, že je čas ísť spať. Spratali sme všetky veci - notebook, smeti z chipsov a čokolády, upratali posteľ. Naposledy som ju objal, ona si ľahla potom do postele a ja som sa vydal do svojej izby.

„Počkať” zastavila ma. Otočil som sa na ňu s pohľadom upretým do jej tváre. „Kam to ideš?” spýtala sa.

„No veď do izby. Kam asi” zasmial som sa.

„Aha. Ehm, tak dobrú” vyšiel som z izby a namierené som to mal do mojej.

V nej som si ľahol do postele takisto, zatvoril oči a snažil sa zaspať. Nešlo to, znova. Prekrúcal som sa, mrvil a rôzne podobné veci, no zbytočne.

Keď som už zapadal do spánku, vošla mi do izby Brook. Otočil som sa na ňu, vyzeralo to tak, že tiež nevie spať. Bez slova som poklepkal na voľné miesto na posteli, aby si prišla ľahnúť ku mne.

„Nevieš spať?” spýtala sa, keď bola už prikrytá.

„To isté by som sa ja mal opýtať teba, nemyslíš?” poukázal som na ňu, lebo prišla za mnou do izby.

Zasmiala sa, „Pravda”. Usmial som sa, prikryla nás dekou a objal ju.

„Nad čím premýšľaš?” ozvala sa o niekoľko minút.

„Neviem. Nad všetkým možným” priznal som. Sám som mal hlavu hore nohami. Prečo sa to zmenilo? Ani neviem, koľko som nespal s nejakou babou. Ale viem, že na mňa je to veľa. Aj keď to môže byť iba pár dní.

„Nevadí, že tu som?” poškrabala sa na krku.

„Ehm, asi nie” mykol som plecom. Otočil som sa na chrbát a zadíval sa do steny nadomnou. Začínam byť už naozaj unavený. „Dobrú” pozdravil som ju, zatvoril oči a konečne sa uvoľnil.

„Dobrú” šepla mi späť. Obrátila sa mi chrbtom, mohol som vidieť ako pomaly dýcha. Vedel som, že sa cíti dosť inak ako sem prišla. Ale nevedel som čo s tým. Oči som opäť zatvoril a tentoraz, sa nadobro vydal do mojich snov.

LOVE LETTER JE VONKU! Panebože, ani neviete ako som sa tvárila, keď som to po prvý krát počula. Niekoľko sĺz vyšlo von😂🤪. Je to podľa mňa fakt dokonalá pesnička, teším sa na HABITS a RICH BOY, teda ak to vydá von. Aký máte na ňu vy názor? Btw, pardon za túto kapitolu,viem, že bola taká o ničom.