Badboy Has Also Heart

11

„Ehm, ahoj?” snažila som sa okolo neho prejsť, ale zabraňovalo mi v tom jeho telo.

„Ehm ahoj?” zopakoval. Z jeho hlasu sa dalo vyčítať, že nemá práve najlepšiu náladu. Zatiahol ma za rukáv a vtlačil dnu.

„Čo sa to tam práve udialo?” vyštekol. Keby pohľady dokázali zabíjať, asi by som tu ležala v kaluži plnej krvi. Mojej krvi.

Poškrabala som sa na zátylku ešte predtým, ako som mu odpovedala. „Nič” šepla som. „Len sme boli na rande” pri tejto myšlienke som sa musela usmiať.

Ukázala na mňa prstom, „Ty” začal, „si sa tam s ním olizovala” na tvári mal výraz znechutenia. „Kurva Brook! Prečo mi toto robíš?” poslednú vetu akoby zašepkal. V jeho tvári už viac nebol hnev, ale smútok a sklamanie.

„Čo robím?” pristúpila som o krok bližšie k nemu. Hľadel do zeme, tak som jeho tvár chytila do dlaní, čím som ho prinútila sa na mňa pozrieť.

„To, že - ale nič” vytrhol sa a zmizol preč. Ostala som tam stáť bez vysvetlenia, či jediného slova.

PAYTON'S POV.

Kurva! Celé som si to dojebal. Povedal som to, čo som povedať nemal. Nemalo to ani žiadny kontext. Vyletelo to zo mňa bez rozmýšľania.

Mal som chuť všetko rozbiť, niekoho dobiť. Jednoducho som si chcel tú zlosť na niečom, niekom vybiť. Potrebujem to. A kurva moc.

Z nočného stolíka som si vzal mobil, ktorý ukazoval čas 11:48 p.m. To tu už toľko ležím? Brook prišla o pol jedenástej, neverím tomu, že tu ležím už hodinu a štvrť.

Oblečený len v teplákoch som zišiel dolu do pivnice, zapol svetlo. V strede na mňa už čakal zavesený boxovací mech, pripravený na moje vybitie zlosti.

Boxoval som, kopal som do neho hlava - nehlava. Neuvedomoval som si ale, že spôsobujem hluk, čo mi došlo až vtedy, keď za mnou Brook došla. Bola len v tričku siahajúcom do polky stehien a jej vlasy boli ako vtáčie hniezdo.

„Čo to vyvádzaš?” ozval sa jej ospalý hlas v málo osvietenej miestnosti. Spotený som ju sledoval, ako si žmúly unavené oči.

„Nevidíš?” viem, bol som nepríjemný, ale nedokázal som sa ovládať.

„Preboha, s tebou je to strata času” otočila sa na odchod. Jej názor na mňa ma urazil. Neviem z akého dôvodu, no chcel som jej ukázať opak.

Pribehol som k nej a chytil ju za zápästie, čím som jej bránil v pohybe. Neobrátila sa ku mne, len tam stála a nič nepovedala.

„Pozri sa na mňa” tlačil som na ňu. „Prosím” dodal som, čo ju obmäkčilo a s kamenným výrazom sa ku mne otočila.

„Čo chceš?” vracala mi úder nevrlým tónom. Hľadel som jej do očí, bez slova som sa do nich vpíjal. „No?” dobiedzala sa.

„Prepáč” povzdychol som, na čo som si nemohol nevšimnúť jej malého úškrnu, ktorý sa jej na pár sekúnd objavil na perách. „Neviem prečo som tak zareagoval. Asi sa cítim divne, keďže je to jeden z mojich najlepších kamarátov a ty moja...” nevedel som, ako ju nazvať. Moje trápenie sa dumaním nad tým ale ukončila, keď povedala jednoduché 'chápem' a prikývla. Usmial som sa na ňu, čo mi ona oplatila.

Popravde, klamal som. Teda, klamaním by som to nenazval, skôr tým, že som jej nepovedal celú pravdu. Vadilo mi, že bola s Jacksonom, ale vadilo mi skôr to, že s niekym bola. Nie žeby som jej nechcel dopriať šťastie, ale tieto dni, kedy sme sami spolu doma, ma prinútilo zmeniť moje postavenie k nej. No teda, skôr tá noc to všetko zmenila. Už žiarlim na každého chalana ktorý je okolo nej, a mam chuť ho zabiť. Aj keď je to kamarát alebo len niekto, kto ju uráža.

„Hej Payton, si v pohode?” zatriasla mnou jej malými rukami, ktoré na moje odhalené telo pôsobili ako hodváb.

„Prepáč, choval som sa ako idiot” zamrmlal som, ignorujúc jej poslednú otázku.

„To nemôžem poprieť” zasmiala sa, čo mi vyčarilo na tvári úsmev. „Prepáč” šepol som, keď som medzi nami zničil aj ten posledný centimeter, čo nás od seba oddaloval.

Jej ruky sa automaticky presunuli na môj krk a jej nohy sa obmotali okolo môjho pasu. Oprel som ju o najbližšiu stenu bez toho, aby som naše pery rozdelil. Toto som potreboval, toto mi chýbalo. Chuť jej hebkých pier na tých mojich. Chuť jej teplého jazyka hrajúceho sa s tým mojim. A jej telo nalepené na mne, prinášajúce mi potešenie.

Jej pery sa pohybovali v súlade s tými mojimi. Tak ako sa to dialo s Jacksonom. Okamžite som sa od nej odtrhol, nie vďaka nedostatku kyslíka, ale kvôli tej myšlienke, ktorú mi pripomenulo svedomie. Jej pohľad sledoval mňa. Bol to ten pohľad, kedy ničomu nechápe a chce sa dozvedieť, čo sa to deje.

„Bola to chyba” povedal som bez citov a zhodil ju zo mňa. Jej telo dopadajúce nohami na dlážku spôsobilo na mojom tele chlad, keď som ju od seba dal preč. Ako som sa chystal na odchod, bola to teraz ona, kto ma chytil za rameno a s nahnevaným výrazom prehovorila ku mne.

„Čo si akože myslíš, že robíš?” zasyčala. „Najprv mi tu vynadáš, že som sa tam bozkával s Jacksonom. Potom keď dojdem sem dole ťa tu nájdem udierať do toho...” ukázala na mech „no tej veci a ospravedlníš sa mi. A na koniec ma začneš bozkávať a len tak sa potom odtrhneš? Bez vysvetlenia?” mávala rukami všade do strán, nemohol som si nevšimnúť ako rudne od hnevu.

„Už sa to nestane, ver mi” odpovedal som. No nemohol som si nechať nedodať jednu vec. „Urobil som to len preto, lebo som mal chuť sa bozkávať, je to to najlepšie keď nemám v tejto chvíli sex. Bola si len na hranie, využitie. A ty” ukázal som na ňu prstom „si na to naletela” uškrnul som sa. Sám som ale vedel, že to nieje pravda, ibaže keď si ju chcem držať od tela, musel som to povedať.

Jej pohľad, keď sa rozbehla preč, ma ranil. Veľmi. Bol to pohľad nenávisti, smútku, hnevu a odcudzovania. Ten si naveky zapamätám, bola to karma za to, čo som práve vykonal.

Chcela by som sa vám poďakovať za 1,02K videní. Viem že to nieje najväčšie číslo,ale mňa to veľmi potešilo

Ďakujem vám!💘🦋🌷

4•17•20 to už prichádza 💌