12

5.5K 160 5
                                    

„Ja som tak sprostá! Tak moc sprostá! Prečo som to spravila?” vravela som samej sebe, pomedzi slzy a vzlyky. Naletela som mu na to. Ja krava!

***

Ráno som sa zobudila, pol hodinu predtým, ako ma má budiť budík. V noci som vôbec nespala, stále som sa prekrúcala či mrvila. Nemohla som zabudnúť na jeho slová, znova. Nikdy s ním neprehovorím, za žiadnu cenu.

Zišla som dole do kuchyne, kde som si uvarila silnú kávu. Sadla som si k stolu a zapla si mobil. Skontrolovala som, čo je nové, odpísala Jess a mame. Píše, že sa majú skvele a aby som od nich pozdravila Paytona. Určite to už len tak spravím.

Sledovala som oblohu, ktorá sa pomaly začínala farbiť z tmavomodrej na jemné červenú. Vychádza slnko, čas na moju prípravu.

Hrnček som dala do umývačky, vybehla hore schodami a vošla do kúpelne, ktorú som zamkla.

Môj pohľad v zrkadle som takmer nespoznala. Doslova, vyzerala som ako zombie. Fialové kruhu pod očami, ospalý pohľad a jemne bledá pokožka. Myslela som si, že takýto vplyv na tvár prichádza až po niekoľkých dňoch nespavosti. Asi som sa mýlila.

I keď nerada, no musela som na seba dať niekoľko vrstiev make-upu, aby som zakryla to, čo sa na mojej tvári nachádzalo. Trvalo to asi pätnásť minút, ak nie viac. Na mihalnice som si naniesla ako zvyčajne špirálu a spravila si linku. Vlasy som učesala a dala do vysokého copu. Umyté zuby som ešte raz prepláchla vodou a konečne vyšla z kúpeľne.

Do nej smeroval Payton, neprehovorila som na neho, no videla som, že sa na mňa pozerá. Odkráčala som si to do izby, bez toho, aby som mu pohľad opätovala.

Oblečená, s taškou na jednom pleci som sa vydala po niekoľkých minútach dole. Desiatu, kľúče, peňaženku, všetky tieto veci som si zbalila. Keď som sa nahla po telefóne, svietilo na ňom meno Jackson. Automaticky som prijala hovor, no vlna viny ma neobišla.

„Ahoj” ozval sa jeho hlas, z ktorého mi vždy naskočí úsmev na tvári.

„Ahoj” opätovala som mu tým istým tónom. Medzi tým do kuchyne už vošiel Payton. Cítila som na mne jeho pohľad, hoci som mu bola otočená chrbtom.

„Vieš, napadlo ma” na chvíľu sa odmlčal, „či by si nechcela zviesť do školy”

Usmiala som sa nad tým, aký milý dokáže byť. „Jasné” prikývla som, na čo som si znova uvedomila, že ma nemôže vidieť.

„Tak sa pozri z okna” nechápala som, čo tým myslel, no urobila som tak. Všimla som si jeho auto pri ktorom stál on a usmieval sa. V rýchlosti som zhrabla tašku a vybrala sa za ním.

„Kam si akože myslíš, že ideš?” počula som Paytonov hlas ako na mňa kričí z otvorených dverí. Vtedy som ale ja už stála pred domom v objatí Jacksona.

„Čau kámo” zakričal za ním Jackson. Obrátila som sa na toho otravného človeka, s ktorým zdieľam dom a čakala na jeho reakciu. Kývol len hlavou, no potom ihneď zabuchol dvere.

„Nemá náladu?” spýtal sa Jackson, keď sme už sedeli v jeho aute. Odpovedala som len chabým myknutím pliec, pričom som si zapínala pás.

Po piatich minútach cesty som sa neudržala a spýtala sa. „Jackson, ako to medzi nami teraz je?” jemne som sa škrabkala na ruke, aby som aspoň trochu zahnala stres.

„A ako chceš, aby to medzi nami bolo?” položil ruku na moje stehno, jeho dych bol bližšie k tomu môjmu. Auto sa už nehýbalo.

Zakoktala som sa. „J-ja... Ehm..” nevedela som ani popísať, ako nervózne som sa cítila. Dôvod, prečo som nemohla poskladať jednu súvislú vetu.

Namiesto odpovede ma pobozkal. Bol to ten nežný bozk, ktorý som dostala len od neho. Ibaže, nemala som pri ňom taký pocit, ako keď som sa bozkávala s Paytonom. Viem, znie to komicky, ale pri ňom som cítila, že môžem byť sama sebou. Akoby som mala motýle v bruchu, niečo ma tam šteklilo. Jeho bozky boli plné chtíču a vášne. Boli iné ako Jacksonove.

Snažila som sa na neho prestať myslieť, na jeho bozky, tak som do nášho bozku z Jacksonom pridala jazyk. Nebol na to pripravený, ale s úsmevom otvoril ústa a tak sa naše jazyky stretli.

Keď niekto zaklopal na naše okno, až vtedy som si uvedomila, že nás niekto sledoval. S rýchlosťou svetla som sa otočila a všimla si človeka, ktorý nás vyrušil. Bol to Anthony. To naozaj sme už pred školou?

Jackson stiahol okienko, „Kámo, zachvíľu prídem” oznámil mu, načo sa Anthony len ušklebol a vydal sa za skupinkou jeho kamarátov.

„Takže, vieš už ako sme na tom?” uškrnul sa. Jemne som sa usmiala a dala mu ešte jeden bozk.

„Môžem prísť po škole k vám?” opýtal sa, keď som vychádzala z auta. Prikývla som,  usmievajúc sa na neho.

„Milujem ťa” povedal. Zostala som stáť ako nemá niekoľko sekúnd. Uvedomila som sa, a hodila na neho úsmev. Cítim to tak tiež? Nieje to moc rýchlo? Mám mu povedať to isté?

Aj ja teba” zatvorila som dvere a v rýchlosti sa vydala preč. Povedala som mu to, aj keď som si nebola úplne istá svojimi citmi. Bolo to na mňa až príliš rýchlo. Viem, že ho mám rada, ale takto ďaleko som to ešte necítila. No jediné som vedela. Je jediný, vďaka komu môžem na Paytona zabudnúť, jediný kto sa má snaží urobiť šťastnou. Možno mu to aj výjde. Takže milý Jackson, začína sa moja misia milovania teba.

Badboy Has Also HeartHikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin