THE MOST SPONTANEOUS ADVENTURE

DEŇ 4 - Skatepark

20:00 Večer, Hastings

Poldňová prechádzka bola super, no ešte stále sme v sebe mali pomerne veľké množstvo nespotrebovanej energie. Lea odišla domov a nás už pomaly prestávalo nečinne sedieť na studených lavičkách.

Cestou na hrad sme si všimli malú betónovú budovu, postavenú nad dlhým tunelom. Na kilometre dlhej promenáde pôsobila celkom nenápadne, no i tak nás čímsi zaujala.

Keď sa nám podarilo cez pootvorené dvere vkradnúť dnu, našli sme iba prázdnu recepciu a schody vedúce do podzemia. Tak počkať. Do podzemia?

Vzduch čistý. S Patrikom a Hanou sme sa čo najnenápadnejšie zakrádali dole schodmi, do podzemia, z ktorého bolo počuť hlasný dubstepový beat. A keď sme sa napokon dostali celkom nadol, verte či nie, ocitli sme sa v podzemnom skateparku. Na kamenných podstavcoch boli vystavené niekoľko tisícove bmx-ky, značkové dosky a skateboardy od výmyslu sveta. S otvorenými ústami sme prešli cez kamennú predajňu plnú predražených tričiek a skaterských topánok a krídlovými dverami, na ktorých bolo minimálne pol tucta bezpečnostných výstrah sme vošli do arény.

Okrem obrovskej dráhy s hneď niekoľkými U-rampami a kaviarňou s balkónikmi sa v podzemnom skateparku nachádzal aj ikonický black cab a samozrejme, obrovské množstvo skaterov. S radosťou sme sa rozvalili na polorozpadnutý gauč a so záujmom sledovali, ako mladí nováčikovia trénujú svoje prvé 360-ky. Skutočná romantika.

21:00 Večer, Hastings

Museli sme vyzerať naozaj čudne. Traja mladí cudzinci natlačení na smradľavom gauči, so smiechom komentujúci kohosi spotené deti. No ako zvyčajne, ani teraz sme nikomu neprekážali. Inštruktori boli zaneprázdnení svojou prácou, rodičia popíjali kávičku a deti mali množstvo práce so svojimi novými bmx-kami a skateboardmi.

Samozrejme, po krátkej chvíli sa nám to, ako obvykle, akosi vymklo spod kontroly.

21:30 Večer, Hastings

Patrikovi načisto preskočilo. Obišiel celú dráhu, na niekoľko minút sa stratil za kamennými stĺpmi a keď sa znova objavil na náprotivnej strane skateparku začal na mňa kričať, aby som zapol kameru. Bez váhania som schmatol jeho telefón a zapol natáčanie.

Jeho plán znel jednoducho, no už od samotného začiatku som tušil, že bol priam predurčený na neúspech. Každopádne, predtým, ako vám porozprávam, ako sa všetko dokašľalo a ako sme sa dostali do problémov vám aspoň opíšem, ako ten jeho bohovský plán znel. Nech sa páči:
Po tom, ako Patrik zlezie na samotnú dráhu sa pokusu prebehnúť cez skatepark. Na začiatok preskáče hranaté prekážky, potom sa zavesí na U-rampu, "grajndne" teniskami podlahu, ľavou nohou „rejlne" zábradlie a napokon sa vráti na svoje pôvodné miesto.
Rukou som mu naznačil, či je prepnutý. Všade naokolo postávali ľudia a dráha bola ešte stále preplnená trénujúcimi deckami. Patrik iba ľahostajne mykol plecami. „Na to aby som to prešiel predsa nepotrebujem skate!" Zakričal. Neveriacky som pokrútil hlavou. „Keď myslíš..."

Znudene si podopierajúc hlavu som so zapnutým natáčaním stál pri zábradlí, zatiaľ čo si Hana prezerala fotky na malej obrazovke zrkadlovky a Patrik sa "strečoval" pred svojim športovým výkonom.
Po niekoľkých dlhých minútach sa konečne rozbehol. Okamžite som ožil a s napätím sledoval, ako sa ten magor rozbehol cez kľukatý skatepark.
Len tak tak sa vyhol akémusi vystrašenému decku, pokúsil sa o "wallrun", nabral rýchlosť, spravil pôsobivý kotrmelec cez betónový ostrovček a už-už to vyzeralo že z toho vzíde ako víťaz a zavesí sa na hranu vysokej U-rampy, no počas toho ako vstával z kotrmelca sa potkol o vlastnú nohu...

C'est la vie.

💬Dúfam, že sa vám tento diel môjho Travel Journal-u páčil a že ste sa pri čítaní dobre zabavili. Nezabudnite pridať koment, dať vote a follow. Pokojne mi napíšte aj na social media a povedzte o mojom denníku kamarátom.

-Tom