THE MOST SPONTANEOUS ADVENTURE

DEŇ 1 - Veľkomesto

8:30 Ráno, Londýn

Za ten krátky čas, ktorý som doposiaľ strávil na tomto svete som sa naučil, že z vecí si netreba robiť ťažkú hlavu. Fakt, že sme si nepospali viac ako dve hodiny a že nám v bruchách škvŕka ako medveďom, ktorí sa zobudili po zimnom spánku nám vôbec neubral na entuziazme. Z peňaženky nám síce úplne zbytočne zmizli peniaze, (ktoré nám, samozrejme, neskôr chýbali) no jednohlasne sme sa zhodli, že to podivné ráno stálo aspoň za polovicu ceny. Napokon, také ráno človek nezažije každý deň.

Vonku bolo ešte stále chladno, no slnko začalo príjemne hriať už od samotného rána, s ktorým sa okrem ruchu veľkomesta prebúdzali aj naše túžby za dobrodružstvom. S Leou, ktorá v to ráno pricestovala z južného pobrežia do Londýna sme sa stretli na historickom Trafalgar Square, odkiaľ sme zamierili do prekrásneho Hyde Parku, v ktorom sme niekoľko hodín obdivovali úchvatnú prírodu a pri príjemnom rozhovore oddychovali pri jazierku.

Zamierili sme naspäť do mesta. Vybavili sme si cestovné karty a ako správny turisti sme sa odviezli v ikonických double deckeroch.

12:00 Poludnie, Londýn

Oxford street. Nikdy som o tomto mieste nepočul, no tým desaťtisícovým davom, ktoré sa hrnuli priamo na nás bolo toto miesto zjavne celkom známe. Úchvatná ulica plná obchodov od výmyslu sveta. Každý si tam príde na svoje. Či chcete magnetku na chladničku, extrémne drahý outfit alebo záves do sprchy, toto je miesto, na ktorom nájdete presne to, po čom vaše srdce túži. Samozrejme až po tom, ako sa prebijete tým davom.

Aj napriek nepriaznivým podmienkam sa nám okrem Lei, ktorá už pri prvom metri Oxford street prepadla nákupnej horúčke podarilo nájsť poslednú členku našej dobrodružnej výpravy: Katku. Nuž a teraz môže skutočné dobrodružstvo konečne začať.

13:00 Poludnie, Londýn

Našli sme najlacnejší fast food, objednali sme si menu a s bruchami plnými (dúfajme že) kuraťa sme sa odkotúľali na nákupy. Spoločne s Leou sme pobehali všetky obchody s oblečením, ktoré si nikdy nebudeme môcť dovoliť a celkom zmorení a uchodení sme sa neznámymi uličkami vydali k Victoria Station, kde sme sa rozlúčili s Katkou a nastúpili do vlaku, smerujúcemu do našej cieľovej destinácie - prímorského mesta Hastings.

18:00 Večer, Londýn

Na pár dní sme sa rozlúčili s Londýnom a útulným anglickým rýchlikom sme sa pri zapadajúcom slnku viezli, až pokým sme nedorazili na tichú stanicu, nad ktorou visela tabuľa Hastings.

22:00 Večer, Hastings

Keďže Hana našla milosť u Leinej hosťovskej rodiny, z vlaku som vystúpil iba ja s Patrikom. Všade vládla tma a ticho, nocou sa ozýval iba vzdialený hukot sovy a my sme nemali sme ani najmenšieho tušenia, kde sa práve nachádzame. Podľa polohy ubytovania sme si však domysleli, že sa od vlakovej stanice nachádza len kúsok.

22:30 Večer, Hastings

Úžasní hostitelia. Vo dverách nás s otvorenou náručou privítala vysmiata Anne-Marie, mama energickej anglickej rodiny, ktorej vôbec neprekážalo, že sme prišli o pol dňa neskôr a že sme preliezli cez plot. Myslím, že miesto, v ktorom sme strávili niekoľko nasledujúcich nocí sa dá celkom presne vystihnúť frázou typický anglický domček.

Keď sa dobre bavíte, čas plynie oveľa rýchlejšie. Takmer tri hodiny sme sa rozprávali s Anne-Marie, jej manželom Tonym, a jej dcérou Grace, ktorá mojich nepresných odhadov mohla mať čosi okolo dvadsiatky. Ako to v Anglicku chodí, diskusia, hoc i priateľská, nikdy nebude skutočným pôžitkom bez čaju. Nikdy predtým som si do čaju mlieko nenalieval, preto som bol trochu zdesený, keď mi Anne-Marie do môjho čaju začala tú bielu tekutinu nalievať. No napokon ma ten ich anglický gumidžús, teda Tea with milk celkom milo prekvapil.

2:00 Ráno, Hastings

Do obývačky sa dovalil Adam, posledný člen našej hosťovskej rodiny a po krátkej zoznamovačke sme usúdili, že je najvyšší čas ísť do postele.

Spánok. Konečne. Unavene sme sa odkotúľali do peknej izby, v ktorej boli okrem dvoch pohodlných postelí asi všetky existujúce domáce spotrebiče. Ako správny poriadkumilovný človek som ešte pol hodinu ukladal svoje veci do drevenej skrinky, na ktorej som už po necelej pol minúte stihol odtrhnúť rúčku a o malú chvíľu sme už obaja spali spánkom spravodlivých.

💬Dúfam, že sa vám tento diel môjho Travel Journal-u páčil a že ste sa pri čítaní dobre zabavili. Nezabudnite pridať koment, dať vote a follow. Pokojne mi napíšte aj na social media a povedzte o mojom denníku kamarátom.

-Tom