THE MOST SPONTANEOUS ADVENTURE

DEŇ 2 - Medzitým na Západe

10:00 Ráno, Hastings

Dnešný deň sa začal lepšie ako Disneyovka. Dobré raňajky, sprcha, smiech. Už v momente, keď sme otvorili vchodové dvere sme vedeli, že toto miesto je čímsi čarovné.

Čakalo nás chladné, no za to krásne ráno na anglickom vidieku. Vôňa čerstvého vzduchu, modrasté nebo a smaragdovo-zelená tráva. Lenivým krokom sme sa prechádzali po cestách, míňajúc pokojné uličky, staré kamenné budovy a drobné zámky. Hneď, ako sme cez vysoké stromy zbadali vlny mora sme zamierili lesnou cestičkou nadol, schádzajúc z guľatého kopca, na ktorom bolo mesto postavené.

Už o malú chvíľu sme sa pozerali na kamenistú pláž, nekonečnú promenádu a otvorené more. Nad mestom sa týčili rozvaliny tisícročného hradu. Som si istý, že ak by tá kopa skál stála na kopci vo svojom pôvodnom stave, vyzeralo by celé mesto krajšie ako v rozprávke.

12:00 Poludnie, Hastings

Po príjemnej prechádzke sme sa stretli s dievčatami, našli lacnú reštiku a dali si najväčšiu pizzu, akú mali v ponuke. Chlapík, ktorý nás obsluhoval bol spočiatku v strese. Ešte nemal celkom zvládnutú angličtinu, no po tom, ako sme si pol hodinu vyberali, akú pizzu si dáme, (pričom sme do komunikácie s veselým čašníkov zapájali všetky končatiny) sa z nás stali celkom dobrí kamoši.

14:00 Poludnie, Hastings

Po chutnom obede sme sa vydali ku Pier-u a posadali si na lavičky. Bez slov sme sledovali krásu mora a prekrikovali fučanie silnejúceho vetra. A keď nás posedávanie prestalo baviť rozhodli sme sa zamieriť na vlakovú stanicu a urobiť si menší výlet na Západ.

Nastúpili sme do prvého odchádzajúceho vlaku a takmer hodinu sa viezli popri prekrásnom pobreží. Keď sme vystúpili opäť nás čakalo veľkomesto. Slávny Brighton.

20:00 Večer, Brighton

Stihli sme naozaj všetko. Nakúpiť, najesť sa, stratiť sa v neznámom meste, urobiť tie najepickejšie fotky, navštíviť všetky obchody so suvenírmi a samozrejme vyskúšať každý hrací automat v Brighton Palace Pier, teda zábavnom parku na móle. Niektoré automaty nám pripomenuli vtipné scény z televíznej série Mr. Bean. A keďže sme sa dostali tak ďaleko, bola by škoda odísť bez toho, aby sme sa trochu zabavili.

Na vlastnej koži (a kostiach) sme si vyskúšali, či nám kopanie a drganie do tých čudných kovových automatov s vysúvacím šuplíkom plným strieborných mincí pomôže získať nejaké Penny. Nečakal som, že to bude skutočne fungovať! (Mám pocit, že ešte teraz, niekoľko mesiacov po našom výlete, ma bolí ľavé plece z toho, ako som vrazil do Avengerovského automatu.)

Spočítali sme náš zisk. Musím vám povedať, bola to celkom bieda. Dve kilá mincí v plastovom kelímku a niekoľko papierových ticketov do hracích automatov. A k tomu všetkému sme so sklamaním zistili, že sme akousi nešťastnou náhodou v mínuse. Začalo nás hrýzť svedomie. Nemôžeme odísť s prázdnymi rukami. Pred ochodom sme si ešte raz spravili tour de gemble a vydolovali sme nejaké centy navyše. Vrazili sme snáď do každého automatu. Cítil som sa ako loptička v Pinballe. Najsmutnejšie na tom bolo, že nám vypadli asi dve libry, no päťdesiatničke, ktorá pokúšala šťastenu na druhej strane padol celý jackpot. Ešte teraz ma bolí ego keď to musím priznať, no jediné, čo sme napokon získali bol gumený prívesok úchylne sa usmievajúceho hamburgeru.

Som toho názoru, že by sme tam strávili aj ďalšiu hodinu, no po tom, ako spravil Patrik do My Little Pony automatu svojim ramenom dieru sme si povedali, že je najvyšší čas z tej gemblérskej diery vypadnúť. To bola jazda!

💬Dúfam, že sa vám tento diel môjho Travel Journal-u páčil a že ste sa pri čítaní dobre zabavili. Nezabudnite pridať koment, dať vote a follow. Pokojne mi napíšte aj na social media a povedzte o mojom denníku kamarátom.

-Tom