Ako každý človek a hlavne každá fanynka (BTS), určite snívate o tom, aké by to bolo stretnúť sa s vaším idolom. (Ja viem, pre ARMY z Európy je to takmer nemožné. Ešte k tomu ak žijete v krajine ako je Slovensko...)
Ehm, ale späť k téme.. Zamaýšľali...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
~Last Christmas I gave you my heart~ začula som Jungkooka spievať si po chodbe.
Ešte raz som si pretrela oči a lenivo sa postavila z postele. Včera som zas zaspala hneď ako som dopadla na posteľ.
Posledné mesiace boli vyčerpávajúce, ale užila som si každý jeden moment. Vidieť toľko fanúšikov, plniť si svoj sen a mať chalanov po svojom boku...čo viac si želať?
Možno tak viac spánku..
Dnešok je ale výnimočný. S chalanmi sme sa dohodli že si urobíme spoločné Vianoce trochu skôr, keďže na tie normálne budeme doma so svojimi rodinami. A ten "Štedrý večer" má byť práve dnes!
Prezliekla som sa a vyšla von z izby, no hneď som sa s niekým zrazila.
„Minji!” pozrela som sa do Namjoonovej splašenej tváre. „Potrebujem tvoju pomoc!”
„Čo sa deje?”
„Musíš ísť so mnou!” schmatol ma za ruku a začal ma ťahať za ním dolu schodmi až ku vchodovým dverám.
„P-počkaj!” lapala som za ním dych.
Pri dverách som uvidela stáť Hobiho s mobilom v rukách.
„Čo je také naliehavé Joon?” opýtal sa ho a ja som sa na neho pozrela rovnako spýtavým pohľadom.
„Jaa...” sklopil pohľad a poškrabal sa na zátylku.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
A s Hobim sme razom vedeli čo je vo veci..
„Ty si zabudol na darčeky?” spýtali sme sa ho naraz.
„Heheh.” prikývol a nevinne sa usmial.
„Ach, Namjoonie..” pokrútila som hlavou a pousmiala sa.
