• Mҽɱвҽɾ σƒ втѕ • ✔

CHAPTER 41: Ice Cream

Neviem čo im Yoongi povedal, ale chalani vôbec neriešili že som u neho spala. Odľahlo mi!

Pôvodne som sa chcela porozprávať s Yoongim o včerajšku, ale môžem túto príležitosť využiť na to aby som Taeho predpripravila na ten šok.

„Nebolela ťa po včerajšku hlava?” zasmial sa.

„Trošku.”

„Takú som ťa ešte nevidel! Bola si úplne mimo.” zarehotal sa.

„Ja si vôbec nič nepamätám.”

„Ja si pamätám len po to ako sme tancovali, potom už neviem nič.”

„Myslela som že už sa budeš alkoholu vyhýbať..”

„Chcel som, ale je to fakt ťažké.”

„Ale som smutný.”

Odrazu som spozornela..
„Prečo?”

„Tešil som sa že budem spať s tebou a nakoniec som bol zas sám.”

Pfuuuu...
„Nemyslím že by si si to aj tak pamätal.”

„Ale ľahšie by sa mi zobúdzalo.”

„Myslela som že sa ti pri mne len ľahšie zaspáva! Teraz už aj zobúdza?” zasmiala som sa.

„Pri tebe je všetko ľahšie a krajšie.” usmial sa a chytil ma za ruku.

Ach... Toto by som mu nemala dovoliť. Ale čo mu poviem?

Len som sa pousmiala a pokračovala v chôdzi.

Zanedlho sme prišli k stánku so zmrzlinou.

„Akú si dáš?” spýtal sa ma Tae.

„Hm, asi jahodovú a čokoládovú.”

„Ja si dám rovnakú.” povedal a objednal.

„Necha sa páči!” podal mi zmrzlinu a zaplatil.

Neodolala som a hneď z nej ochutnala.

„Aká je?”

„Výborná!” usmiala som sa.

Chytil ma za ruku a vzal ma na najbližšiu lavičku kde sme si sadli.

„Je naozaj výborná!” povedal.

„Však som hovorila.” zasmiala som sa.

Porozhliadla som sa naokolo. Dnes bolo vonku krásne a teplo takže zmrzlina padla vhod.

Zrazu som zacítila zavibrovanie mobilu.

Ach.. Určite sa hnevá. Určite je smutný.

„Topí sa ti zmrzlina.” povedal Taehyung a vytrhol ma tak z mojich myšlienok. Rýchlo som mobil odložila späť a znovu sa venovala zmrzline.

„Kto ti písal?” opýtal sa ma.
Dúfala som že to nechá tak..

„Ehm.. Len Jin.” zaklamala som.

„Čo chcel?”

„Len sa pýtal kde sme.” usmiala som sa.

„Aha.” povedal a prehodil si ruku cez moje rameno.
„Už mi ťa chcú zas ukradnúť.” zasmial sa.

„Nemôžem za to že som tak žiadaná.” zasmiala som sa.

„Heh.. Potom nemám inú možnosť, len si ťa takto uchmatnúť.Ani len nevieš ako veľmi si mi chýbala! Stále som na teba myslel.”

„Kto by to bol povedal.. Na začiatku si-”

„Nieee! Nepripomínaj mi to! Bol som hlupák a teraz to ľutujem!”

„Ale Tae. Veď len žartujem.”

„To sme si už predsa vysvetlili, nie? Prestaň s tým.” usmiala som sa.
„Ja viem ako veľmi ma máš rád.”

Práve keď som sa chystala načať tú tému...

„Nie nevieš..”

..ma pobozkal skôr než som sa stihla spamätať.