• Mҽɱвҽɾ σƒ втѕ • ✔

CHAPTER 23: Memories

„Taehyung ešte spí?" spýtal sa ma odrazu Namjoon.

„Huh? Oh, áno! Teda myslím.." vykoktala som zo seba. „Prečo?"

Namjoon sa na mňa nechápavo pozrel a povedal: „Veď Jin práve kričal, aby sme ho išli skontrolovať."  

„Fakt??" 

„Ty si ho nepočula?" zadivil sa.

„Oh, nie.. prepáč. Idem sa na neho teda pozrieť." rýchlo som vstala od stola a zmizla hore po schodoch. 

Pred dverami som na chvíľu váhala či vojsť. 

Čo ak to s Taehyungom bude tiež také divné ako s Yoongim? Nechcem aby to medzi nami dvoma bolo divné. 

Zhlboka som sa nadýchla a potichu vošla dnu. Taehyung okamžite zdvihol hlavu a pozrel sa kto vošiel.

„Ahoj." pozdravila som ho.

„Uhh.. Ahoj." zafňukal a hlavu si zas zaboril do vankúša. „Ahh, moja hlavaa!!"

Vzala som zo stola pohár s vodou a tabletku a podišla k nemu. 
„Na daj si toto." podala som mu to a prisadla si k nemu na posteľ.

„Díki." zapil tabletku vodou a znova si ľahol.

„Dnes asi tak skoro nevylezieš, čo?" usmiala som sa.

„Nie.. Už v živote nechcem vidieť alkohol!!" povzdychol si. „Včera som to asi pekne prehnal, však?"  

„Čo si to nepamätáš?"

„Vôbec. Mám úplne okno! Jediné čo si pamätám je torta a tancovanie."

To je super! Super!! SUPER!!!!  

„Min-Ji?" 

„Huh?" 

„Neodpovedala si mi."

„Na čo?"

„Či som včera urobil niečo čo som nemal.."  

„Oh. Nie! Neboj sa..." nervózne som sa pousmiala. 
„Skoro by som zabudla. Nedáš si  niečo na raňajky?"

„Myslím že nie. Vďaka."  

„Tak ja ťa tu teda nechám." usmiala som sa a odišla.

Fúú... Takže sa na to nepamätá! Dúfam že to tak aj ostane. Aj keď, určite sa tu o tom ešte niekto zmieni. Ale na teraz je to v suchu!

Ako som bežala dolu, na chodbe som sa zrazila s Yoongim. DOSLOVA sme sa zrazili. (Ako keby to medzi nami už nebolo dosť trápne...)

„Prepáč!! Už som nevedela zabrzdiť." začala som sa rýchlo ospravedlňovať.