Ako každý človek a hlavne každá fanynka (BTS), určite snívate o tom, aké by to bolo stretnúť sa s vaším idolom. (Ja viem, pre ARMY z Európy je to takmer nemožné. Ešte k tomu ak žijete v krajine ako je Slovensko...)
Ehm, ale späť k téme.. Zamaýšľali...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ráno ma zobudilo zavibrovanie mobilu. Rýchlo som ho vzala do ruky, aby nezobudil Taeho. Prišla mi správa od Jimina.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Ach, super.." povzdychla som si a chcene-nechcene som vstala z vyhriatej postele. Prezliekla som sa, umyla a utekala dolu.
„Prepáč že mi to toľko trvalo."
„Veď prešlo len desať minút." usmial sa Jimin.
„Vážne??"
„Hej." ukázal mi čas na svojom mobile.
„Páni. Som fakt rýchla!"
„Asi si sa ma nevedela dočkať." zasmial sa.
„A kde chceš vlastne ísť??" spýtala som sa.
„Povedal som ti že uvidíš." žmurkol na mňa a chytil ma za ruku. „Poď." vzali sme si bundy z vešiaka, obuli sa a odišli do auta.
Celú cestu som dobiedzala a vypytovala sa kam to ideme, ale on je strašne tvrdohlavý a nič mi nepovedal! Cestovali sme asi polhodinku, kým sme dorazili do... LUNAPARKU!!
Celá nadšená som sa pozrela na Jimina. Presne vedel čo chcem povedať a tak len prikývol a doširoka sa usmial. Doslova som vyskočila z auta a utekala dnu. V lunaparku som naposledy bola ako malá, ešte s rodičmi.
„Čakaj na mňa!" kričal za mnou keď zaplatil.
„Pozri!" začala som ukazovať všade naokolo. „Môžeme tam ísť??" začala som ho prosíkať.
„Ukľudni sa. Pôjdeme všade." smial sa na mne.
„Jupíí!" zvískla som a začala ho ťahať za sebou.
Škoda, že tu nie sú aj ostatní chalani. Určite by sa im tu páčilo.
„Nemali by sme ostatným dať vedieť kde sme?" vybrala som svoj mobil a chystala sa zavolať Jinovi.
