Something scary

5.

Mal som naozaj rád svoj život. Nemal som nejaké veľké problémy, či starosti. V škole sa mi darilo a pravidelne som sa stretával s kamarátmi. Spolu s rodičmi sme bývali v rodinnom dome v celkom dobrej štvrti. Často ma všetci navštevovali v mojej veľkej izbe, ktorú som miloval. Dalo sa tam robiť čokoľvek.

S čím som však nerátal bolo to, že rodičia čakali dieťa. Onedlho pribudol do rodiny nový člen, moja mladšia sestra Hayley. Strašne mi liezla na nervy. Neustále sa jej niečo nepáčilo. Buď nemala najnovšiu barbie alebo jej posteľ nebola dostatočne ružová na jej pomery. Skrátka, vždy si niečo našla, aby na seba upútala pozornosť. Prerástlo to až do toho, že rodičia jej kúpili jeden veľký barbie dom, ktorý sa jej ledva zmestil do izby. Mala svoju vlastnú, inak by som jej asi niečo fakt spravil. Obľúbila si to a na moje prekvapenie dala všetkým pokoj. Mala svoju najlepšiu kamarátku Scarlet, ktorá k nám často chodila. Až tak často, až som si myslel, že mám dve sestry a nie jednu.

V tom čase som bol skoro stále vonku. Doma som nemal vôbec žiadny pokoj. Bol plný smiechu, hluku a veľa ružových babských vecí na môj vkus. Vyhovovalo mi to. Jedného dňa, keď som sa vrátil z vonka, v mojej izbe bol jej barbie dom. Myslel som si, že vyskočím z kože. Zapratal skoro celú polovicu mojej izby a parádne svietil medzi mojimi čiernymi vecami. V momente som prišiel za mamou, čo to má znamenať. Jej odpoveď ma úplne odrovnala. Na ceste bolo ďalšie dieťa. Plánovali dať moju druhú sestru do Hayleynej izby. Nezostalo tam miesta na jej domček pre barbíny, takže mi ho natrepali do izby. Ani jeden sme z toho nadšení neboli. Ja som musel trpieť sestru v mojej izbe a ona sa zase musela pripraviť na novú spolubývajúcu.

Keď som si myslel, že vtedy to bolo zlé, teraz to bolo ešte horšie. Nemal som sa kam zavrieť, pretože sa Hayley so Scarlet hrali dennodenne s ich domčekom. Dokonca aj neskoro večer. Nových vecí pre moju druhú sestru hravo pribúdalo, až napokon sa Scarlet musela vzdať svojich hračiek a dať mi ich do izby.

Vážne som nechápal, ako som to všetko znášal. Moja izba už nebola mojou. Pripomínala ružovo-červené kráľovstvo mojej sestry a jej kamarátky. Stalo sa však niečo, čo sa stať nemalo. Scarlet zomrela. Utopila sa v jazere, neďaleko nášho domu. Hayley to neskutočne zobralo, rovnako ako Scarletiných rodičov. Celé dni preplakala, dokonca som jej dovolil občas chodiť za mnou do izby, keď jej bolo najhoršie. Bežne sa stávalo, že uprostred noci proste napochodovala do izby a zobrala si nejakú hračku. Alebo sa len hrala. Nebudem klamať, najprv ma to vystrašilo, ale potom som si zvykol.

V jeden deň sme mali voľno zo školy a zhodou okolnosti som mal práve ja strážiť sestru. Občas som za ňou chodil skontrolovať ju, ale najviac času som venoval videohrám. Chystal som sa ísť po vodu a dať si menšiu pauzu, keď som zo sestrinej izby začul hlasy. Bežne sa stávalo, že sa rozprávala sama so sebou, jednoducho sa hrala. Aj keď som si ju kvôli tomu rád doberal.

„S kým sa to rozprávaš? Nebodaj si ako stará ženská, ktorá trpí samomluvou?"

Vôbec nereagovala. Bolo to čudné, pretože normálne by po mne už niečo hodila alebo mi iba detinsky vyplazila jazyk. Vošiel som teda do miestnosti, aby som zistil, čo sa deje. Nikto tam okrem nej nebol. Nechápavo som sa na Hayley pozrel. Usmievala sa. Vyzerala veľmi šťastne a spokojne. Správala sa, ako keby si ma vôbec nevšimla. Ignoroval som ju, vybral sa von z miestnosti a privrel dvere. Už som mal ruku na kľučke do mojej izby, keď sa ozval sestrin hlas.