Úlomky skla

45# úlomok-Nový smer

Londýn bol úžasný. Leto som strávila u tety a uja, ktorí mi mesto radi ukázali. Kelsey svoj sľub dodržala a skutočne za mnou priletela. Strávili sme spolu dva skvelé týždne. Na začiatku semestra som bola trošku nervózna, čo sa týkalo spolubývajúcej a celkovo univerzity. Avšak, hneď ako som otvorila dvere, vedela som, že moje obavy boli zbytočné. Moja spolubývajúca Rebeka je asi ten najpriateľskejší človek, akého som stretla. Pochádza zo Slovenska a vopred sa mi ospravedlnila za svoju angličtinu, no keby som ju sem-tam nepočula vypustiť z úst slovenské slovo, neverila by som, že angličtina je pre ňu cudzím jazykom. Stali sme sa takými dobrými kamarátkami, že počas voľna ma ona vzala do rodného mesta, do Popradu, kde som sa zoznámila s jej rodinou a priateľmi a ukázala mi ich nádhernú prírodu. Na oplátku strávila potom čas u nás v Kanade, kde sa zoznámila s mojimi priateľmi a okrem rodného Toronta som ju vzala aj k známym jazerám. Neľutovala som, že som odišla študovať do Anglicka.

„Nevedela som, na čo máš chuť, tak som zobrala orieškovú!" zakričala som na svoju spolubývajúcu, keď som zatresla dvere na našej izbe. Vošla som dnu a našla ju sedieť na gauči, nohy vyložené na konferenčnom stolíku a niečo zaujato čítala. Nečudovala som sa tomu. Bola v knihách častejšie zalezená ako ja. Položila som tašku na stôl a začala nákup upratovať. Až keď som pred Rebeku položila orieškovú zmrzlinu, vyplašene nadskočila.

„Mellisa!" zakliala vo svojej materinčine. Nahlas som sa rozosmiala.

„Fuj, takto sa zakrádať!"

„Ešte som na teba kričala z chodby," pobavene som prevrátila očami. Potom mi zrak skĺzol na to, čo čítala. Okamžite som sa po to načiahla. Slovenka sa zatvárila previnilo, líca jej zrumeneli. 

„Rebeka!" zasyčala som.

„Ja viem, že som to nemala čítať, ale to si si vážne myslela, že ja, čo tak milujem knihy, študujem literatúru, a sakra ešte aj pracujem v kníhkupectve, odolám? Mala si si ho lepšie schovať," rýchlo mi skočila do reči. Prižmúrila som oči. Zrak mi skĺzol na môj zošit v rukách a vyvalila som oči, keď som si všimla stranu, kde skončila.

„To si sa dostala až sem?!" vykríkla som.

„Viackrát si ho neschovala," zahryzla si Rebeka do pery. Myslela som, že som zle rozumela. Chcela som po nej vybehnúť, že nemala ani najmenšie právo čítať to a preboha už vôbec nie opakovane. Je to môj súkromný majetok, nemá do toho pchať nos!

„Prosím, môžem to dočítať?" hodila na mňa šteňací pohľad. Týmto mi vzala vietor z plachiet.

„Čože?" 

„Je to úžasné dielo, Mellisa! Tie emócie a zvraty. Shane je strašne... arg! Nemôžem k nemu nájsť ani vhodné slová! Niekedy mi lezie na nervy, ale nemôžem sa na neho hnevať, pretože ho ľúbim. A chcem vedieť, či budú s Leah spolu. Prosím! Zomriem, ak mi to nedovolíš!"

Zasmiala som sa a s povzdychom jej podala zošit. Nevedela som sa na ňu dlho hnevať. Po prvýkrát som niekomu dovolila, aby z neho čítal. Aj tak Rebeka už väčšinu prečítala, čo by sa zmenilo, keby som povedala nie? Pravdepodobne by ho dočítala aj bez môjho dovolenia. Nejakú cestu by si k nemu našla. Zvláštne, že ju príbeh, ktorý som začala písať na Loganov podnet, aby som zo seba dostala bolesť, tak zaujal. Tiež je to jediný príbeh, ktorý som kedy dokončila. Už je to čosi vyše roka, ako som odišla z Toronta a len pred časom som dopísala záver. Rebeka sa na mňa usmiala a pritisla si zošit k hrudi.

„Nerozmýšľala si, že by si tento príbeh vydala?" nadhodila. Vytreštila som na ňu oči a vzápätí sa nahlas rozosmiala.

„Ach, Rebeka! Kto by to čítal?"