Úlomky skla

25# úlomok-Kocúrik

V sobotu na mamin príkaz musela ísť Lana nakúpiť. Niekoľkokrát mi šplechla do tváre, že keď som sa mohla večer flákať po večierkoch, môžem ísť aj do obchodu. Cody u nás prespal a keď ho Lana vyprevádzala, vzala si veci, aby aj nakúpila. Ja som vylihovala v teplákoch pri telke s vyloženou nohou a pozerala ranné rozprávky. Práve dávali Scooby Doo. Figaro sa obšmietal okolo mňa akoby sa nevedel rozhodnúť, kam ide. Vtom sa ozval zvonček. Prevrátila som oči. Lana si istotne zabudla kľúče. Krivkajúc som sa tackala k dverám. Otvorila som, no Lana pred nimi nestála. Spadla mi sánka.

„Ahoj."

„A-a-ahoj!" vykoktala som a uhla sa, aby hosť mohol vojsť.

Dylan sa vyzul a zavesil si bundu. Zaviedla som ho do kuchyne. Dychčal akoby bežal. Nevšimla som si motorku, no hádam nešiel peši! Kocúr sa mu obtrel o nohu a Dylan ho s úsmevom poškrabkal po brade.

„Dáš si niečo?" Zavrtel hlavou.

„Ty si sem bežal?"

„Išiel som metrom."

„Mal si doma zle?" opýtala som sa opatrne a naliala mu minerálku, hoci nič nechcel.

„Tam nie je dobre už dlho," mykol ramenami. Sklonila som hlavu. Doparoma! Chcela som mu včera opäť raz dokázať, že nie je sám. Chcela som mu pomôcť, no naopak. Zjavne som všetko len zhoršila.

„Mrzí ma to. Nechcela som ti narobiť problémy," zamrmlala som. Dylan mi chytil ruky do svojich dlaní. Okamžite som zdvihla tvár. Moje oči sa stretli s tými jeho. A zrazu som bola bezmocná.

„Mellisa, nemáš dôvod ospravedlňovať sa mi, jasné? Za nič nemôžeš. Nie je to tvoja vina. Môj život bol posratý dávno. Ty si, hádam, to jediné, čo je v ňom po dlhom čase svetlé," hovoril vážne. Pustil mi ruky. Stratila som slová.

„Som arogantný bastard, ktorý sa ti nasáčkoval do domu bez pozvania, tak prečo to nedotiahnuť do dokonalosti?" uškrnul sa.

„Nepozrieme si nejaký film?" Rozosmiala som sa. V ten moment sa otvorili a zatvorili vchodové dvere. Dylan na mňa nechápavo pozrel, no ja som len mávla rukou. Dnu vkročila Lana a keď nás zbadala takmer vyskočila z kože. Chytila sa za srdce a strhla si z uší slúchadlá.

„Dočerta s vami, ľudia!"

„Toto je moja sestra Lana. Lana, to je Dylan," predstavila som ich. Lana mu venovala úškrn.

„Som rada, že spoznávam toho chalana, ktorý moju sestru uprostred noci navliekol do otrasných šiat a nevkusných topánok a ja som ju musela odviesť." Nadvihol obočie. Ja som prevrátila oči.

„Ideme si pozrieť film. Neboj sa, budeme hore, môžeš si zase zavolať Codyho," krivkala som von z dverí s Dylanom za pätami ako tieň.

„Na obed aj tak idem preč, takže potom môžete byť pokojne aj v obývačke. Len teraz idem nacvičovať novú choreografiu a potrebujem priestor, tak zostaňte hore," kričala na nás sestra, kým odkladala nákup.

„Daj vedieť, keď pôjdeš!" zakričala som naspäť.

„Jasné!"

Viedla som Dylana do svojej izby. Srdce mi tĺklo ako zvon. Toto sa mi istotne iba sníva. Mala som chuť uštipnúť sa, aby som sa uistila, že je to realita, že nesnívam. Nenápadne som pootočila tvár, stále bol za mnou. Trošku mi to trvalo, keďže som po schodoch viac menej hopkala. Nepovedal na to ani slovo. Otvorila som dvere. Dylan sa zvedavo obzeral. Zavrela som dvere a prešla k notebooku. 

„Čo za film si chceš pozrieť?"

„Neviem. Je niečo, čo by si si ty rada pozrela?" pokrčil plecami.