Úlomky skla

37# úlomok-Studený kvet

Keď som otvorila oči, prekvapil ma nedostatok svetla. Zmätene som zažmurkala, kým som prebrala mozog a uvedomila si, že som s Dylanom v jeho posteli. Teraz neležíme čelami k sebe a prepletenými prstami. Na chlapca som doslova nalepená, výhľad mi zakrýva jeho široká pevná hruď, okolo tela ma objíma jeho paža. Trochu som sa pomrvila, no v pohybe som bola pre jeho objatie obmedzená. Vzhliadla som k jeho tvári. Viečka stále zavreté, kakaové oči pod nimi boli stále prepadnuté v snoch, pery pootvorené, čelo vystreté. Nesnívajú sa mu žiadne nočné mory, čo je dobre. Mám pocit, že si ich v poslednej dobe užil viac ako dosť. 

Obdivovala som jeho črty tváre, jej detaily a lákavé pery, ktoré ma ticho vábili k bozku, ale tento luxus som si dovoliť nemohla. Hoci, myšlienky to nezastavilo. Viem, že by som nemala takto uvažovať, ale nemôžem si pomôcť. Chcem ho pobozkať. Premýšľala som, aké by to bolo. Už znie to v mojej hlave vzrušujúco. Dylan Morales, ako sa len bozkávaš, zlý chlapec? Zaujímalo by ma, ako chutia jeho pery, akú moc má jeho jazyk, chcela by som zistiť, ako by ma držal a ako by sa správal, čo by urobil, kde by sa ma dotýkal a ako by sa ma dotýkal, či by súboj jazykov vyhral on alebo ja. Moja fantázia sa rozbehla na plné obrátky. 

Chytí mi tvár do svojich veľkých dlaní. Skloní sa ku mne, očami upretými na moje pery. Obaja vieme, k čomu sa schyľuje. Zaváha. Jeho dych ma pošteklí na tvári. Nehýbem sa, čakám. Chcem nechať tento krok na ňom. V duchu prosím, aby necúvol. Chvejem sa od túžby. Zahľadí sa mi do očí. Má tie najkrajšie hnedé oči na svete. Hnedá je pre nich slabé slovo, nevhodná farba, ktorá nedokáže vystihnúť ich skutočný odtieň a krásu. Sú ako horúce kakao pripravené na vytvorenie sladkej tabuľky čokolády. Topím sa v nich. Kto by sa nechcel utopiť v čokoláde? Srdce búši. Nadvihne kútik pier. On neváha, naťahuje čas. Hrá sa so mnou. Chcem sa naňho vrhnúť, ale neurobím mu tú radosť. Áno, je neodolateľný, ale predsa mu nebudem dvíhať ego. Oplácam mu pohľad, potom ho sklopím k jeho perám a zase naspäť. Výzva. Hra  s časom ho prestáva baviť. Prižmúrim oči, keď prekoná ďalší centimeter. A potom sa naše pery spoja. Už viac nečaká. Je skúsený. Jeho pery sú teplé a dravé. Berie si všetko, čo mu ponúkam a on mi dáva všetko, čo má on. Bozkáva sa ako kráľ. Vie presne, čo robí. Vie, ako ma viesť, aký pohyb urobiť. Nohy sa mi podlomia pod tou silou. Nemôžem myslieť na nič iné, ako na jeho dokonalé pery. Jednou rukou mi drží tvár, tou druhou ma majetnícky objíma okolo bokov. Prstami jednej ruky mu zahrabnem do vlasov, druhú ruku mám položenú na mieste, kde mu silno búši srdce. V mojich ústach rozpúta vášnivé ohnivé tango. Už nevládzem dýchať, ale neviem sa odtrhnúť...

Chcela som dať svoje pocity na papier. Musím to zo seba nejako dostať a pobozkať ho nemôžem. Chcem veriť, že sa to splní, že ma pobozká. Túžim zistiť, aké by to bolo. Zhodovala by sa potom fantázia s realitou? Pochybujem. Vsadím sa, že keby ma pobozkal, bolo by to ešte lepšie. Dylan Morales je tak krásny, tak príťažlivý, tajomný, nebezpečný, silný... Chcem poznať všetky jeho jazvy a zlepiť všetky jeho úlomky, aby bol opäť šťastný. Mohol by byť opäť šťastný spolu so mnou. 

Nahlas vydýchol a zo spánku zavrčal. Viečka začali klipkať, telo sa hniezdilo, no stále ma nepúšťal. Prebúdza sa. Rozlepil rozospaté kakaovníky, ktoré sa prekvapene stretli s mojimi očami. Zažmurkal akoby sa uisťoval, že sa mu nesníva a ja som sa usmiala. Zdá sa, že si na včerajšok spomenul, pretože si ťažkopádne povzdychol, stiahol ruku z môjho tela a jej chrbtom si pretrel oči. Natiahol sa ako kocúr a opäť klesol do perín.

„Ty máš zvláštny dar, že sa človek vždy pri tebe dobre vyspí," zamumlal so zdvihnutými kútikmi. Krátko som sa zasmiala. Posadila som sa na posteľ a natiahla si stuhnutý chrbát. 

„Odskočím si, môžem?" opýtala som sa nesmelo a Dylan mávol rukou ku kúpeľni. Vbehla som dnu a poumývala som sa. Prezliekla som sa do toho, čo som mala včera a jeho tričko som úhľadne zložila. Zvažovala som, že by som ho ukradla, ale radšej nie. Nemám poňatia, akoby som mu vysvetlila, keby ma videl, ako jeho tričko schovávam do školskej tašky a výhovorke o praní by určite neuveril.