Nechaj ma! ✓

Nádej

  Pustite si pesničku ❤️

Čo je to kóma?  Najťažší stupeň  poruchy vedomia . Vlastne stav hlbokého bezvedomia. 

Viac o tom neviem a ani nechcem. Utkvelo mi to v pamäti ešte zo základnej školy, keď sme preberali zdravie človeka na biológii.

No každopádne, už je to týždeň, čo Jordan leží v nemocnici bez pohnutia. Jediné čo môžem sledovať je jeho pulz na obrazovke. 

Strašne to bolí a sama neviem, ako mám každým dňom prechádzať. Vždy, keď idem do postele, zaspávam s jeho tričkom, pretože aspoň to ma drží ako tak pri zmysloch.

Potrebujem cítiť jeho vôňu a jeho teplo. Koľkokrát sa v noci zobudím na prázdnu posteľ a predstavujem si, že si len odbehol na záchod a znova sa vráti. Že všetko je len zlý sen a ja sa prebudím šťastná pri Jordanovi, ktorý ma objíma a utešuje zo zlého sna.

No potom si uvedomím, že to má od reality ďaleko a znovu zaplaví moju tvár slané more sĺz. Nie je deň, kedy by som neprelievala slzy. Niekedy sa už vážne  čudujem, že človek dokáže toľko plakať.

Viete čo je na tom najhoršie? Moja nálada ja každý deň na bode mrazu, ak nie aj horšie. Vlastne mám pocit, že sa to každým dňom zhoršuje. Poriadne nejem a ani nepijem. A keby aj niečo zjem, okamžite letím na záchod, lebo veľa toho v sebe neudržím. Môj žalúdok je totálne stiahnutý a ja viem, že je to nahovno, hlavne kvôli nášmu bábätku.

Ohrozujem ho a som si toho plne vedomá. Snažím sa robiť všetko preto, aby som nás ochránila, no teraz to je ťažké. Teraz nezvládam ani racionálne uvažovať, nie to ešte starať sa o druhých. Navyše veľmi sa s nikým nestretávam.

Môj život dosiahol bod, v ktorom nemá zmysel. Ráno sa zobudím s opuchnutými očami, spravím si hygienu, spravím dva hryzy a už som plná. Idem za Jordanom, kde strávim polku dňa, prídem domov a zaleziem do izby, kde objímam jeho tričko, ktoré vyzerá ako keby ho nejaká krava vypľula práve z úst.

Pripomínam si jeho vôňu, no ani to mi nestačí, pretože ho potrebujem mať fyzicky pri sebe. Drží ma pokope len naše bábätko a krásne spoločné chvíle. Viem, že musím byť silná, no neviem dokedy to budem zvládať.

Každý jeden deň sa mi do izby pokúša dostať Jerremy, Taylor alebo Megan, no ja ich každý deň odbijem s tým, že nemám náladu.

Viem, že by mi hovorili, aby som sa neutápala v žiali, že to Jordanovi nepomôže, keď budem ľutovať jeho a seba. Že mám byť silná a bla bla bla. No povedzme si úprimne, som tvrdohlavá zaťatá mulica, ktorá trpí kvôli svojmu priateľovi, ktorý sa rozhodol, že si chce na dosť hodnú chvíľu pospať.

Keby som však na jeho mieste, bol by presne taký istý ako ja. Možno aj horší. Poznám ho a viem, že by bol horší ako ja. Vlastne môžu byť radi. Ešte som na tom celkom dobre.

No a teraz sedím na posteli ako taká sliepka v kuríne a pozerám do bielej steny. Rozmýšľam, že či mi už z toho všetkého nešibe, keď len tak hľadím do prázdnoty. Keď si to tak vezmem, sama o sebe som prázdna, takže tej stene nemám čo vyčítať. Síce ešte aj tá stena má malého hnusného hnedého spoločníka, ktorý si pradie sieť.

Zrazu však tok mojich myšlienok prerušil môj vyzváňajúci telefón. Chvíľku som ho len tak hypnotizovala, pretože pesnička mi pripomenula večer strávený s Jordanom. Ležali sme jeden vedľa druhého, rozprávali sme sa, smiali sa spolu a v pozadí nám hrala pesnička Say something. Odvtedy ju mám na zvonení.

Flashback

,, Povedal som ti dnes, že ťa milujem? "

,, Už aspoň miliónty krát Jordan. Stalo sa niečo?" spýtala som sa ho s obavou v hlase, pretože sa celý deň správal zvláštne.

,, Nie Lee. Nič sa nedeje, len som neskutočne šťastný. Uvažovala si niekedy nad tým, aké by to bolo, keby si bola tehotná a boli by sme rodiča?"

,, Niekedy som nad tým rozmýšľala, ale neviem, či by som bola dobrou mamou." smutne som sa naňho pozrela.

,, Lee, lepšiu mamu by si naše dieťatko nemohlo ani priať. Bola by si úžasná maminka. Strašne by som raz chcel mať bábätko. Ležať s tebou v posteli a hladkať ti bruško, ktoré by čím ďalej tým viac rástlo. Rozprávať sa s bábätkom, aby počulo môj hlas. Ale hlavne by som chcel byť pri tom, keby prvý raz koplo. Chcel by som cítiť jeho pohyb. Lexie tak strašne ťa milujem. Ty si môj život. "

Len som sa usmiala a pobozkala ho. Snažila som zahnať slzy, ale jedna neposlušná predsa len vypadla.

,, Nikdy ťa nechcem vidieť plakať Lee. Chcem vidieť na tvojej tvári úsmev, ktorý ma každý deň rozžiari a vnesie mi do srdca pocit lásky." usmial sa na mňa tým jeho neodolateľným úsmevom.

Znovu mi vzal slová. Tak veľmi  ho milujem.

Koniec Flashbacku

Smutne som sa nad tou spomienkou usmiala a z očí mi začali vychádzať slzy. No musela som sa spamätať a vrhla sa za svojím vyzváňajúcim telefónom, ktorý oznamoval doktorove číslo. Premohla ma obrovská panika.

,, Prosím? Stalo sa niečo? Je Jordan v poriadku? " vybehla som na neho ustráchane.

,, Prepáčte, ak som vás vyľakal slečna. Len sa chcem porozprávať."

,, O čom? "

  ,, Viete, príčin kómy je veľa.Musíme urobiť komplexné vyšetrenie. Hľadáme poruchy krvného obehu, známky poranenia. Urobíme neurologické vyšetrenie, laboratórne CT, prípadne ďalšie špeciálne vyšetrenia.

Ako už iste viete,  liečba bezvedomia sa začína vypátraním príčiny, ktorá ho spôsobila. Napríklad po úraze môže byť potrebná operácia, pri cievnych príhodách sa rozpúšťa krvná zrazenina, alebo naopak chirurgicky odstraňuje krvácanie. Vieme, že pacient bol napadnutý ranou do brucha, no nezistili sme žiadne vnútorné poranenie.

Ale moji konzultanti sa nazdávajú, že sme možno niečo prehliadli a preto je v bezvedomí.Bezvedomie, ktoré malo medicínsky neriešiteľnú príčinu, smeruje väčšinou k bdelej kóme. U pacienta sa striedajú fázy spánku a bdenia, nie je však schopný vnímať, myslieť, ovládať svoje končatiny.  

  Pacienta z umelého spánku sa pokúsime prebrať  znižovaním dávok sedatív, alebo aj niektorých  liekov a budeme sledovať jeho reakciu. Musíme vás však upozorniť, že prebúdzanie nie je jednoduché, pretože to môže trvať dni, mesiace, nebodaj aj roky.

Chcel som sa vás spýtať, či s tým súhlasíte. "

,, Samozrejme, že súhlasím pán doktor. Ak mi ho to privedie späť, tak spravím čokoľvek."

,, Dobre dovi.. "

,, Počkajte pán doktor!"

,, Áno? "

,, Vraveli ste, že sa u neho striedajú fázy spánku a bdenia. Znamená to, že ma registruje, keď sa nachádzam v jeho  prítomnosti? "

,, Áno slečna. Je to viac než pravdepodobné."

,,  A pán doktor je nejaká nádej? " 

,, Nádej je vždy slečna, len musí pacient chcieť.  A najlepšie by bolo, keby ste sa mu prihovárali. Zvýšime tak šancu, že vám bude chcieť odpovedať a preberie sa aj sám. Ďakujem vám za váš čas. Dovidenia. "

Nestihla som odpovedať a už sa telefónom ozvalo hlasité pípanie. Podskočilo mi srdce, keď som si predstavila, že by sa mohol zobudiť.

Doktor vravel, že ma bude registrovať a že sa mu mám prihovárať. Práve v tomto momente som dostala skvelý nápad.

Presne viem, čo spravím, keď zajtra navštívim Jordana!

Lásky pokúsila som sa o ďalšiu časť, dúfam, že sa vám bude páčiť ❤️💕

*Gramatické chyby *