Nechaj ma! ✓

Ja to nezvládnem

Víkend ubehol ako voda a s ním prišiel aj pondelok, ktorý nikto z nás tak neznáša. Dnes bol výnimočný deň, pretože ma dnes mal Jordan zobrať k sebe domov. Od rána som napätá ako na strunách. Neviem čo mám a môžem očakávať. Nemôžem povedať, že nemám strach, pretože mám. Neviem čo na mňa povedia, teda ak vôbec niečo povedia.  Jordan mi o jeho rodičoch tak často nevyprával. Jediné čo viem je, že ho obvinili zo smrti jeho brata i keď to tak vôbec nebolo. Jediné čo mi ostáva je dúfať, že všetko dobre dopadne. 

So zvukom zvončeka som vyšla spolu s Jordom a Meg z triedy a mierili sme si to von zo školy. Dnes bolo skrátené vyučovanie kvôli tomu, že nám na škole opravujú radiátory. Bola som za to rada, lebo sme sa ani poriadne pri tom hluku neučili.

,, Čo tu robí Taylor? " spýtal sa prekvapene Jord a ja s Meg sme sa obzreli. Mal pravdu. Taylor si to mieril priamo k nám. Nebyť mojim bratom, hneď ho vyzliekam pohľadom tak ako Megan.

,, No rovno sa naňho vrhni ! " zavrčala som jej do ucha a keby pohľad môže zabíjať už som mŕtva.

,, Alebo vieš čo? Vrhni sa naňho pred toľkými študentkami, ktoré po ňom slintajú tak ako ty a k tomu by ho chcela mať každá. Možno ťa podvedie a ty zostaneš na ocot. " zasmiala som sa a rozbehla som sa preč. Samozrejme, že ona ma musela nasledovať.

,, Lexie Ovenová! Toto si s tebou ešte vybavím! " zakričala a ja som skoro ohluchla.

,, Na čo kričíš ako splašená, keď som vedľa teba?! " zamračila som sa.

,, To som si neuvedomila! " bránila sa a začali sme sa prepaľovať pohľadmi, čo nám dlho nevydržalo, pretože sme sa rozosmiali.

,, Ja vás nechápem. Najskôr sa idete pozabíjať a potom sa smejete. " pokrútil nad nami hlavou Jordan. Všetci nastúpili do auta, lenže mne to prerušil jeden hnusný piskľavý hlas. Nie, dnes na Sashu nemám náladu. Okamžite som nasadla na miesto spolujazdca a zabuchla na aute dvere.

,, Choď Taylor!" zavrčala som na neho a my sme vyrazili. Zapla som rádio a nechala sa unášať pesničkami.

***

,, Si nádherná Lee. " povedal mi Jord, keď som otvárala vchodové dvere. Je to tu! Hrozný večer sa blíži. Nechcem nejak odcudzovať jeho rodičov, ale podľa toho, čo mi povedal ich v láske veľmi nemám. 

,, Ďakujem. " žmurkla som na neho a zahryzla som si do pery. Videla som ako sa napol. Tento večer bude v skutku dosť zaujímavý. Už len kvôli tomu, že medzi mnou a Jordom vládne hravá atmosféra. 

Nastúpila som do jeho auta, ale ešte predtým mi otvoril dvere ako pravý gantleman a zanechal mi na mojom odhalenom krku jemný bozk, ktorý mi spôsobil triašku na celom tele. Trhane som vydýchla a usadila sa na jeho vyhrievaných sedadlách.

Celú cestu sme neprehovorili. Síce bolo možné rozoznať medzi nami hravú atmosféru, ale taktiež sa u nás javila aj nervozita. Vlastne u mňa. Jordan vyzeral byť úplne pokojný a to ma znervózňovalo ešte viac. Prečo je taký pokojný?! 

Zaparkoval pred ich obrovskou vilou a my sme vystúpili. Vyzeralo to tu vskutku úchvatne. Obrovská vila, ktorá pôsobila honosne. Neuchvátila má ta stavba, ale skôr prostredie v akom bola postavená. Okolo nej sa črtal živý plot, ktorý tvorili tuje.  Pred domom sa črtal obrovský bazén, vedľa ktorého bolo malé jazierko obkolesené ploskými bielymi kameňmi. 

Cez jazierko bol postavený malý drevený mostík. Záhradu tvoril anglický trávnik, ktorý bol čerstvo skosený a stromy vytvarované do rôznych obrazcov. Popri dome boli nasadené kvety, ktoré rozvoniavali. V bazéne sa odrážala nočná obloha a to pôsobilo ešte úchvatnejšie, než samotná stavba, ktorá sa črtala priamo predomnou. Keby pri mne nestojí Jordan, myslím si, že sa nachádzam v The Sims! Všetko naokolo bolo skutočne dokonalé až na to, že som mala príliš tenké šaty a žiadny svetrík.  Aspoň na chvíľku som sa odreagovala, ale akonáhle sme sa pohli, doplavila sa ku mne vlna nervozity. 

,, Jord, " šepla som nervózne a on sa ku mne otočil s otázkou v očiach.

,, Ja.. ja sa bojím. Nezvládnem to Jord. Čo keď sa im nebudem páčiť? Čo keď na teba nakričia? " 

,, Lexie, - šepol a tvár mi chytil do dlaní - nedovolím, aby ti skákali po hlave. Je úplne jedno, čo si budú myslieť. Milujem ťa a to sa nezmení. Ja ani neviem, prečo usporiadali nejakú večeru. Všetko bude v poriadku princezná. Budeš tam so mnou. " položil svoje pery na tie moje, ktoré do seba zapadli ako puzzle. Celý ten čas bol on môj chýbajúci diel. 

Pomaly sme vstúpili dnu a on ma zaviedol do kuchyne. Obzerala som sa okolo seba a všetko vyzeralo až nechutne prepychové. Áno, aj my máme vilu, ale nie je zariadená v takom otrasnom prepychu a nič sa v nej neleskne. Tým nechcem naznačiť, že by sme mali v dome bordel, no ale chápete ma nie? Podľa Jordanovho rozprávania, presne viem, kto to tu všetko zariaďoval. 

,, Dobrý deň. " pozdravila som sa, keď som zahliadla jeho rodičov stojacich pri kuchynskom stole plnom jedla. 

,, Ahoj, posaď sa. Ja som Mia a toto je Jonny. Sme Jordovi rodičia. "  povedala smerom ku mne, ale vyznelo to povrchne. Znovu som sa celá roztriasla, ale Jordan mi stlačil ruku, čím mi dal najavo, že je so mnou. Jemne som sa pousmiala a stisk mu opätovala. Usadili sme sa všetci za stôl a začali jesť. 

,, Tak Lexie, voláš sa Lexie však? " prikývla som hlavou.

,, Koľko máš rokov?" spýtal sa ma jeho otec.

,, Osemnásť, pane. " priškrtene som sa usmiala. 

,, Máš nejakých súrodencov?  A čo tvoji rodičia? Nevyzerajú, že by sa o teba starali. "  týmto mi vybil dych. Musela som sa premáhať, aby som sa nerozplakala priamo pred ním.

,, Mia! Povedz niečo svojmu mužovi! " zavrčal Jord.

,, Mama." 

,, Ty si stratila titul mama už dávno. Nie si mi nič. Spája nás len rovnaká krv. Inak som pre teba úplne cudzí človek! Zaujímajú ťa len peniaze! Zrazu keď si nájdem konečne nejaké úžasné dievča, tak sa začnete pýtať takéto otázky? Určite by to skončilo pri tom, koľko má peňazí, však? Na to zabudnite. Zabudnite na svojho syna! Poď Lee. V tomto dome nestrávim už ani sekundu! " vzal ma za ruku a vybehli sme z domu.

,, Jordan spomaľ prosím! V opätkoch sa ťažko uteká! " skríkla som po ňom, ale on si ma prehodil na plece. Vykríkla som, ale okamžite som stíchla, keď ma buchol po zadku. Jemne ma položil do auta, ako by sa obával, že čo i len prudký pohyb ma rozbije. Nasadol si a mierili sme si to smerom k nám domov. 

U nás doma bol vždy vítaný. Máme veľkú vilu, ktorá je aj tak dosť prázdna. 

,, Čo ťa tak uchvátilo na tej vile, keď si na ňu tak pozerala? " šepol zrazu do ticha.

,, Neuchvátila ma vila samotná, pretože tá sa mi zdala príliš prepychová. Mňa uchvátilo to malé jazierko a bazén , v ktorom sa odrážala nočná obloha. Bola to taká príjemná atmosféra. " usmiala som sa na Jorda a on sa na chvíľu zarazil. 

,, To jazierko som postavil ja s bratom. Bola to naša spoločná práca. Každý deň sme spolu chodievali kŕmiť ryby. Lenže odvtedy ako ochorel sa na jazierko zabudlo." smutne sa usmial.

,, Jordan nikdy nebudeš sám. Ja ťa nikdy neopustím. Milujem ťa Jord." usmiala som sa a on ma chytil za stehno. Už len ten jeden dotyk ma vykoľajil natoľko, aby som prestala vnímať okolitý svet. Bol to len Jordan. Vnímala som len jeho teplú ruku, ktorá začínala jazdiť po mojom stehne a posúvala sa vyššie a vyššie. 

Ahojte zlatíčka :) Prinášam vám ďalšiu kapitolku! :)