Nechaj ma! ✓

Honosná vila

Jordan

Nemohol som uveriť vlastným očiam. Mama vydierala otca??! Teraz to všetko do seba zapadá. Aj Lexie sa vždy zmieňovala len o mojej mame. Otec tam nemal žiadnu rolu. On vlastne konal tak, ako mama pískala.

A ja som bol taky sprostý, že som ho obviňoval. Nenávidel som ho za to, že sa nám nikdy nevenoval, že nebýval doma. No teraz keď viem pravdu, cítim sa ako hlupák. Keby som to  vedel skôr kurva! Nemôžem dovoliť,   aby som stratil aj svojho otca.

Poskladal som si list do vrecka a naštvaný som odišiel dole za chalanmi. No najskôr, než niečo spravím, musím to ukázať Lexie. Chcem, aby o tom vedela. Chcem, aby vedela aj ona pravdu. Stále však nemôžem pochopiť, ako to mama mohla robiť!

,, Jord, si v poriadku? " spýtal sa ma opatrne Taylor. To som vyzeral až tak naštvane?

,, Nie!"  zavrčal som na neho a vrazil do nejakej skrinky, ktorá mi vošla do cesty. Sklo na nej sa rozbilo a rozpŕchlo sa po podlahe. Môj dych bol zrýchlený a z očí mi šlahali plamene. Jediné čo ma ako tak držalo pri zmysloch, aby som nespravil niečo zlé, bola predstava mojej Lee.

,, Ukľudni sa Jordan. Čo sa stalo? " prehovoril na mňa Jerremy, ktorý mi spôsobil ešte väčšie nervy, keď som si predstavil, že chce Lexie. Neviem prečo ma to teraz pochytilo, keď to už bolo dávno za nami. No tak dlho som v sebe držal všetok hnev, že som si nemohol pomôcť. Už len jeho pohľad ma iritoval!

,, Musím ísť za Lexie. " precedil som pomedzi zuby.

,, Na to zabudni. Takýto naštvaný za mojou sestrou nepôjdeš!"

,, Kurva nehovor mi čo mám robiť! " zhúkol som a vybral sa za Lexie. Počul som však, že oni idú za mnou.

***

,, Jord čo je? Čo sa stalo?"  prišla ku mne na smrť vystrašená Lexie. Snažil som sa na ňu nevyletieť aj keď  zvládať môj hnev bolo ťažké.

,, Čítaj! " zavrčal som a hodil som jej pred nos list, ktorý som našiel v našom dome.

Všetci sme mali uprené pohľady na Lexie. Videl som na nej, ako premáha slzy. Tento pohľad ma natoľko ranil, že môj hnev vyprchal behom sekundy.

,, Poď sem."  šepol som. Postavila sa a zvalila sa mi do náručia. Silno som ju objal a nasal jej vôňu, ktorá ma ešte viac upokojila.

,, Ako sa cítiš Lee? Ako bábätko?" ustarostene som sa jej opýtal a dal jej bozk na brucho. Predtým som jej však vyhrnul tričko. Cítil som, ako sa pod dotykom mojich pier zachvela a naskočili jej zimomriavky. Uškrnul som sa nad tým, pretože jej telo reaguje na mňa stále rovnako.

,, Asi dobre Jord. Čo mieniš robiť? " spýtala sa ma po chvíľke a ja som posmutnel.

,, To čo napísal. Zhnije za mrežami a otec..  Tomu sa musím ospravedlniť." usmial som sa nad tou predstavou a otočil sa na chalanov.

,, Poďte. Všetko vám vysvetlím po ceste. Opatrujte sa baby. Milujem ťa Lee." dal som jej bozk na pery a Megan som postrapatil vlasy.

,, Ty idiot! " zakričala na mňa a ja som sa zasmial.

,, Nehovor môjmu priateľovi idiot! "

,, Stačí!! To je v pohode Lexie. Ideme. Maj sa." 

,, Dávajte si pozor. " usmiala sa.  Ja som prikývol a odišli sme z Taylorovej  vily.

Po ceste na policajnú stanicu som chalanom všetko vyrozprával do najmenšieho detailu. Jerremy povedal, že okamžite zvolá všetky jednotky a vyberieme sa na miesto.

Celý som bol napätý a nervózny. Pociťoval som však strach o otca. Moja nenávisť k nemu sa zmenila na niečo iné. Niečo pre mňa neznáme.

No k mame sa tá nenávisť ešte viac znásobila. Priam som ju neznášal za to, ako s každým vybabrala. Za to, ako sa správala k otcovi a on ju určite celé tie roky miloval.

Robil pre ňu všetko, aby bola šťastná, no ona sa mu odvďačila tým, že ho vydierala. Keď tak nad tým rozmýšľam, ktovie či ho niekedy milovala.

Možnože aj áno, ale stal sa z nej úplný blázon, ktorý priahne po peniazoch.

***

Prišli sme na miesto, ktoré bolo napísané v liste. Dom, no teda vila, ktorá tu stála, bola dosť honosná a hneď som vedel, kto ju zariaďoval.

Potichu sme vstúpili do vily a ocitli sa v obrovskej hale, z ktorej viedli točené schody na poschodie. Nad nami bol krištáľový luster, ktorý vynikal v celej miestnosti. 

,, Pozrite sa na poschodie ja sa pozriem do pivnice. " povedal som a pobral sa aj s dvomi policajtami.

Prezreli sme celý suterén, ale nikde nič nebolo. Už som chcel odísť, ale začul som povedomé hlasy. Nasledoval som ich a dostal som sa k nejakým skrytým dverám, ktoré sme museli prehliadnuť.

S ťažkosťou som ich otvoril a zavial ma chlad. Pred nami sa črtala dlhá prázdna chodba. Samozrejme, že sme vstúpili dnu a kráčali. Kráčali sme dosť dlho, pretože tá chodba bola sama o sebe dlhá.

No keď som za počul, že hlasy začínajú byť silnejšie, vedel som, že sme blízko. Zahli sme za roh a mne sa naskytol hrozný pohľad.

Pohľad na otca, ktorý stál a ruky mal nad sebou priviazané lanom. Vyzeral dosť unavene a ledva sa dokázal udržať na nohách. Vlastne držalo ho len to lano.

Čo poviete lásky?❤️💕

*Chyby*