Nechaj ma! ✓

Musím to vedieť!

,, Si v poriadku Lexie? Nemám zavolať záchranku? Ako sa cítiš? " vysypal na mňa Jordan plno otázok hneď ako som otvorila oči. Navyše v mojej izbe sa nachádzali všetci. Vyzeralo to ako keby som na smrteľnej posteli a mám posledné prianie.

Zadívala som sa na Jordana, ktorý sa na mňa pozeral hrozne vystrašene. Viete aký bol zlatý? Hlavne keď sa tak nadomnou skláňal. Vtedy bol neskutočne sexy. Ach už len aby sa naše nahé telá dotýkali tak, že by sa tam nezmestil ani papier. A keby som ho cítila v sebe. Ako by sa vo mne pohyboval a vytváral pocit rozkoše.

Neviem prečo sa moje myšlienky práve uberali týmto smerom. Chcela som ho, no zároveň aj nie. Bil sa s tým môj obrovský hlad. Bolo to zvláštne. Nikdy som nevstala taká hladná a s takými divnými pocitmi. Áno  mávala som chuť na Jordana a predstavovala som si to, no teraz to bolo iné. Neviem to opísať, ale je to proste iné. Také intenzívne a zároveň také frustrujúce až sa mi chce plakať!

,, Prečo na mňa tak pozeráš? Lexie povedz niečo. Prosím. "

,, Som hladná." zazubila som sa na neho.

,, Č-čo? " zakoktal sa a ja som si bola istá, že to pochopil inak.

Len som sa uškrnula a postavila som sa. Všetky pohľady boli znovu na mne.

,, Dovolíte mi sa prezliecť alebo idete na mňa zízať?" zavrčala som podráždene a zabuchla sa v kúpeľni.

Čo ma tak rozčúlilo? Čo sa to deje? Nechcela som na nich tak vybehnúť. Nechcela som im odvrknúť, ale som sa proste neovládla.

Podišla som k umývadlu, kde som pootočila vodovodným kohútikon s modrou nálepkou. Nabrala som si studenú vodu do rúk a opláchla si tvár.

Obliekla som sa a dala sa do kopy. Z mojej izby som  nepočula žiadne hlasy z čoho som usúdila, že už odišli do kuchyne. Čo ma privázda k tomu, aký je dnes kurva deň??!

Zišla som pomaly do kuchyne, kde všetci raňajkovali a rozprávali sa.

,, Lexie? "

,, Tay?"

,, Prepáč mi, že som sa tak k tebe správal. Mal som zlý deň Lee. "

,, V pohode." mykla som ramenami a strčila som hlavu do chladničky, v ktorej bola strašná zima až som sa zľakla, že mi zamrzli všetky moje myšlienky.

Spravila som si obrovský krajec chleba so šunkou a syrom. Na to som si dala plátok uhorky, ktorú som pokryla kečupom. Slinky sa mi len tak vytvárali v ústach a ja som sa nemohla dočkať, kým si do toho zahryznem!

Vzala som si svoj tanier a sadla si k ostatným za stôl. Megan sa na mňa nechutne zaksichtila.

,, Fuj! To ideš jesť? "

,, Nie, idem si to nakresliť a potom vystihnúť!" prevrátila som očami nad jej stupídnou otázkou.

,, Lee? Prečo si si dala kečup na uhorku? "

,, Neviem, vyzeralo to chutne, ale ako o tom rozprávate, začínam pochybovať." uchechtla som sa na Jordana.

,, Kašlem na to. Som hladná!" zavrčala som a s chuťou sa pustila do môjho chlebíku! Periférnym videním som videla, ako Megan naplo.

,, No utekaj tehuľa, lebo to nestihneš. " akonáhle som to dopovedala, ihneď sa rozbehla do kúpeľne.

,, Kam to letela? "

,, Na hajzel." uchechtla som sa a zároveň sa hneď zarazila. Dnes som vážne čudná!

,, Si v pohode Lee?" overoval si Jord a ja som len prikývla.

,,  Zabijem ťa Ovenová a teba tiež Oven. Nikdy viac do mňa nestrčíš svojho vtáka!!" zavrčala a ja som sa rozrehotala na celú kuchyňu. Chudák Taylor. To teda dopadol.

***

Ostala som sama. Megan išla za svojou mamou a chalani išli s Jerremym ohľadne Jordanovych rodičov. Som strašne zvedavá ako to dopadne. No musím povedať, že mám strach.

Kto by nemal však? Dúfam, že sa o nič zlé nepokúsia.

Prešlo len pár hodín od nedeľňajších (konečne viem, čo je za deň) raňajok a ja som znovu hladná. Nechápem, čo mi je, pretože nikdy som necítila taký hlad a nikdy som si na uhorku nedávala kečup. Navyše ja kečup nemám veľmi rada, pretože je sladký. No dnes? Dnes mi chutil!

Postavila som sa z mojej obrovskej postele a mala som to namierené priamo do kuchyne. Potrebovala som niečo zjesť! Lenže keď som vošla do kuchyne a nachystala si všetko na varenie špagiet s bolónskou omáčkou, naplo ma.

Neostávalo mi nič iné, ako utekať smerom na záchod. Nemala som rada, keď som zvracala. Vždy som sa bála, že nebudem vedieť dýchať a zadusím sa. No teraz mi to bolo jedno. Hlavu som mala strčenú v záchode a celou kúpeľňou sa ozýval zvuk môjho dávenia.

Keď som si predstavila, že by som mala zjesť špagety s bolónskou omáčkou, moje dávenie sa zdvojnásobilo. A v tom mi to došlo. Únava, odpadnutie, divné chute a mám také podozrenie, že mi už dlhšie mešká menštruácia, pretože si nepamätám, kedy som ju naposledy mala. Nečudujte sa mi. V tom všetkom strese a zhone, som si to nemala ako všimnúť.

Vôbec som sa tým nezapodievala a všetko pripisovala len týmto udalostiam. No teraz, keď nad tým hlbšie rozmýšľam, čo keď som tehotná?

Musím byť už nejakých pár týždňov, pretože s Jordom som naposledy spala predtým, než som odišla. Vôbec neviem ako sa mám cítiť. V hlave mi výrilo milión otázok.

'Zvládnem to? Akou budem mamou? Bude Jordan rád? Ako mu to oznámim? Čo sa bude diať, keď mu to poviem?'

Nuž tieto otázky mi ostali nezodpovedané. Najskôr som si však musela byť na sto percent istá, že som skutočne tehotná. A chcela som to vedieť hneď teraz! Musím ísť do nemocnice.

Vyčistila som si zuby a obliekla si teplejšie oblečenie, pretože vonku už zúrilo chladnejšie počasie. Mala som rada také dni, lebo boli osviežujúce.

Obula som si svoje členkové čižmičky na malom opätku a navliekla na seba kabátik, ktorý mi ladil k čižmám.

Otvorila som vchodové dvere a priam som vybehla do ulíc. Potrebovala som sa čo najskôr dostať do nemocnice, nech mi spravia vyšetrenie.

Musela som však ísť autobusom. Cesta ubehla prekvapivo rýchlo a mňa začínal pohlcovať stres.

,, Dobrý deň. Chcela by som si dať spraviť testy. Chcem vedieť, či som tehotná. " usmiala som sa na sestričku, ktorá sedela na recepcii. No vnútri som sa rozhodne neusmievala. Tam som si obhrýzla všetky nechty a priam si vytrhala vlasy.

,, Samozrejme. Choďte na druhé poschodie, druhé dvere vľavo." odpovedala mi a ja som si nastúpila do výťahu a vyviezla sa na druhé poschodie. Kráčala som chodbou, kým som nezastavila pred dverami s názvom gynekológia.

Hypnotizovala som dvere. Neviem prečo, asi som si myslela, že sa otvoria samy a niekto mi povie, že nie som tehotná, len mám pred menštruáciou, ktorá sa opozdila kvôli stresu, a preto mám divné chute.

No niekde vnútri som cítila, že je to taký nezmysel ako naučiť sliepku lietať. Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. Jemne som zaklopala a keď sa ozvalo tiché ďalej, vstúpila som dnu.  Akonáhle som vstúpila, môj strach sa ako keby  pominul.

Teraz som bola odhodlaná dozvedieť sa, či som tehotná!

Lááááskyyy!😍❤️Nová časť, ktorá sa vám dúfam bude páčiť. Ľúbim vás! ❤️💕

*Gramatické chybičky *