Nechaj ma! ✓

Čo si jej spravila?!

Viete čo je poriadna otrava? Nie? Tak ja vám to poviem. Keď máte dva dni za sebou telesnú!!  K tomu som totálne nevyspatá. Celú noc som oči nezažmúrila, pretože sa mi sníval až príliš živý sen o Andym, ktorý ma celkom aj vystrašil. Viem, že to bol len sen a že by som to nemala brať vážne, ale nemohla som sa zbaviť toho blbého pocitu.

Preto celý čas po škole chodím ako múmia a Jordan s Megan sa čudujú, čo mi je.  Samozrejme, že som im nepovedala nič. Sama neviem prečo. Možno z časti aj preto, aby sa nepýtali, že o čom bol ten sen alebo.. Ja neviem. Nechcela som im to povedať. Proste som sa na to necítila. 

,, Dneska beháme dvanásť - minútovku, takže si so sebou zoberte aj fľašu vody. " prišla k nám učiteľka, keď sme ju čakali všetci v telocvični. 

,, Zabite máááá! " zakvílila som , na čo sa Meg s Jordom zasmiali. No ja vážne nemôžem za to, že nemám kondičku. Myslím si, že sa všetci zhodneme na tom, že taký poriadny mäsitý hamburger je oveľa lepší! 

Všetci sme zamierili do šatne, kde sme si pobrali vody a šli na naše školské ihrisko. Som strašne zvedavá, že ako zvládnem behať dvanásť minút v kuse, keď ja som zadýchaná už po jednej minúte. Navyše moja únava k tomu nepridáva. Veď aj dneska som skoro zaspala na jednej hodine. Pri vedomí ma nútilo ostať len to, že som nemala postieľku! 

,, Tak deti, pripravte sa , pozor, štart! " zakričala a všetci vybehli ako diví. Nerozumela som, prečo tak rýchlo vyšprintovali, pretože tak sa viac unavia. Mne by pokojne stačilo dvanásť minút rýchlej chôdze. Kto to kedy videl behať v takom teple. Navyše ešte horšie je to, že som skoro úplne posledná. Megan s Jordom sa na mňa vykašlali a bežia si svoje tempo, ktoré je pre mňa rýchle.

Práve robím druhé koliečko, čo neprešlo ani päť minút a ja už meliem z posledného. Nie že by som nevládala, možno by som čo to zvládla, ale sa mi strašne krútila hlava a pred očami sa mi zahmlievalo. Vedela som, že to bolo určite spôsobené únavou a nedostatkom pitného režimu, ktorý bol dnes slabý.

,, Ahoj Lexie. " zastala pri mne Sasha. Vážne, dnešný deň nemôže byť lepší. 

,, Čo ch.." nedohovorila som, pretože som sa zatackala. Svet okolo mňa sa rozkrútil ešte viac a pred očami som nevidela poriadne už nič. Zložila som sa priamo v Sashinom náručí. Počula som, ako volá niekoho o pomoc, ale potom si už nepamätám nič.

Jordan

  ,, Tak deti, pripravte sa , pozor, štart! "  zakričala učiteľka a my sme okamžite vyštartovali. S Megan sme sa celý čas rozprávali a bežali si svojim vlastným tempom. Neskôr som si však uvedomil, kde je moja Lexie.

,, Stratili sme Lee. " prehovoril som po chvíli. 

,, Nestratili. To len ona tak pomaly beží, čo je čudné, pretože vždy bežíme rovnakou rýchlosťou a nevládzeme spolu. " zasmiala sa a ja som sa k nej pridal.

,, Dneska sa mi zdá od rána nejaká nesvoja. Správa sa inak. Nevieš čo je s ňou Meg? "

,, Tiež som si všimla, že dnes je nejaká divná, ale neviem čím to môže byť. Nič mi nepovedala. "

,, Jordan! " skríkol nejaký piskľavý hlas moje meno a spolu s Meg sme sa za ním otočili. To čo som uvidel, mi priam vybilo dych, ale zároveň poriadne vystrašilo.

,, Čo si jej spravila?!" zakričal som na Sashu.

,, Nič, prisahám, že nič. Len som ju pozdravila a ona mi šla odvrknúť niečo, ale zrazu sa zložila! " kričala hystericky a ja som jej mal chuť zapchať niečim tú jej papuľu, aby nevydávala zo seba zvuk podobný tuleňom.