Heal the World [HP Fanfiction]

1. Život bezo mňa

„Ani raz," vyhŕkla úprimne. „Ako si to môžeš myslieť?" V očiach ju štípali slzy. Nebývala takáto citlivá, ale táto jeho teória ju rozosmútila.

„Klameš samú seba, ak mi tvrdíš, že ti to nikdy nenapadlo."

„Neviem, kto ti na konci roka v Rokforte nalial niečo do pitia, ale mýliš sa," povedala Ginny a potom vstala z postele. „Raňajky sú v jedálni."

Následne odišla. Teddy na okamih ľutoval, čo jej povedal, ale niekedy mal pocit, že ich otravuje. Mal sedem rokov, keď babička Andromeda zomrela a on už nemal žiadnu priamu rodinu. Okrem krstného Harryho Pottera, ktorý sa ho okamžite ujal aj so svojou manželkou Ginny. Vtedy mali ročného syna Jamesa Siriusa a Teddy sa často cítil navyše. Všetko sa točilo okolo malého chlapčeka a jemu sa sotva venovali. Samozrejme, po čase mu to dávalo svoju logiku, lebo malé dieťa potrebuje o dosť viac starostlivosti ako sedem ročný chlapec.

Teddy vedel, že ho majú radi. Aj jeho súrodenci ho mali radi. Lenže on by niekedy dal prednosť životu iba s babičkou. Mal ju iba pre seba a nemusel sa o ňu s nikým deliť.

A zo všetkého najviac by dal prednosť životu so svojimi skutočnými rodičmi.

Naozaj bol krstnému Harrymu a Ginny vďační, že si ho nechali a naozaj ich z celého srdca mal rád a obdivoval ich. Ale často to nevedel dať najavo a bol až priveľmi úprimný. A oni mu stále odpúšťali, akoby sa báli ho vyhrešiť. To bola ďalšia vec, čo dospievajúcemu chlapcovi vadila. Zachádzalo sa s ním v rukavičkách, lebo mu zomrela rodina. Všetci ho iba obskakovali, ľutovali a niekedy nemal ani chvíľku pre seba. Hlavne, keď boli v Brlohu u starých rodičoch Weasleyvcoch. Tam nemal pre seba ani minútku.

Stačilo, že ho zočila Victoire a to bol koniec. Nepohla sa od neho ani na krok, lebo bola do neho beznádejne zamilovaná, čo Teddy veľmi dobre vedel a vôbec ju nechápal. Dievča ako Victoire mohla mať hociktorého chalana, na ktorého sa usmiala. Bola výnimočné pekná, lebo v jej žilách kolovala krv víl. Teddy by klamal sám seba, keby povedal, že nie je nádherná. Ale to nestačilo. Bola priveľmi ukecaná, hašterivá a miestami snobská ako jej mama Fleur. A to Teddyho zvyklo obťažovať. Nebola taká nezávislá a úprimná ako jeho najlepšia kamarátka Kailani.

Kailani.

Už zajtra bude znova s Kailani. S jediným človekom na tomto svete, ktorý mu rozumie.

***

„Povedal mi, že sme si určite niekedy predstavovali, aký by bol náš život bez neho. Keby sme boli iba my dvaja a naše biologické deti," sťažovala sa večer Ginny svojmu manželovi Harrymu. „Ako to vôbec mohol povedať? Je predsa naše dieťa. Ja medzi nimi nerobím rozdiely a nepamätám si už náš život bez neho. Veď vždy bol našou súčasťou a dali sme mu všetko. Lásku, výchovu, porozumenie... a kde sa stala chyba?"

„Rebeluje," odvetil jej Harry o dosť pokojnejšie. „To ho prejde. A okrem toho, veď vieš, aký je. My pre neho nie sme to, čo by si želal. Keby mohol, najradšej by žil so svojimi rodičmi, ale to sa nedá a on to vie."

„Ty si žil v rodine, ktorá ťa nemilovala. Ty si mal právo na to byť urazený a spurný, ale on nie!"

„Ginny, ja ťa chápem," povedal jej Harry. „Ale zbytočne sa trápiš. Je to dieťa."

„Už je dospelý..."

„Áno, vekom áno, ale dospeje vôbec niekedy?" uškrnul sa Harry. „Mrzí ma, čo ti povedal, lebo rovnako ako ty viem, že to nie je pravda. Nikdy sme neuvažovali nad životom bez Teddyho, ale nič s tým nenarobíš. Daj mu čas a voľnosť. A uvidíš, jedného dňa sa ti všetka tá láska vráti tak, ako si praješ."