Hit Me Baby

15. kapitola

Vyhráva D

Vedela som, že som zákerná a zbytočne provokujem, ale zaslúžil si to. Bohužiaľ, už sa díval niekde za mňa. A tváril sa, akoby videl ducha. Otočila som sa, no nič podozrivé som nevidela. Namjoon ma otočil naspäť a rukou k sebe zavolal Hobiho. Hana medzitým obdivovala výklad.

,,Musíme zmiznúť," zamrmlal Namjoon naliehavo.

,,Prečo?" nechápala som.

,,Je tu Charlotte. Ústup."

Hobi prikývol. Kým Namjoon bral Hanu niekam preč, Hobi ma rýchlo bral do auta a dupol na plyn. Ak nás chytí polícia za prekročenia rýchlosti, sme v keli.

,,To je tá Charlotte až taká nebezpečná?" spýtala som sa nechápavo.

,,Vieš, aký je Tae?" odpovedal mi Hobi otázkou.

,,No, nepoznám ho dlho, ale povedala by som, že je trochu šialený."

Hobi prikývol a pridal plyn. Teraz nabúrame a zomriem.

,,To si odhadla správne. Je sadista, šialený sadista. A Charlotte s ním trávila veľmi veľa času, keďže s ním chodila, takže čo sa povahy týka, sú rovnakí. A pridaj k tomu to, že sa nám chce pomstiť."

Dobre, už chápem. Sme v prdeli. Onedlho sme dorazili domov. Áno, toto sídlo sa už stalo mojím domovom. A prekvapenie, Namjoon a Hana dorazili tiež. Budem hádať. Je tu bezpečnejšie? Hana bola nadšená, Namjoon mal blízko k tomu, aby upadol do kómy. 

Vošla som dovnútra a zistila, že Hana sa vytratila niekde hore. Chcela som ju nájsť, ale na poschodí na chodbe si ma odchytil Jungkook. Ten mi tu chýbal! Oprel ma o stenu a rukami mi bránil v úteku.

,,Prečo k tebe včera večer Hoseok išiel?"

Čože? Včera večer, to bola tá búrka. Musím si niečo vymyslieť. Hobiho tajomstvo predsa nemôžem prezradiť.

,,Nič také sa nestalo."

,,Neklam!" zrúkol na mňa. ,,Jimin vás včera v noci videl!"

Jimin, ty krava jedna!

,,No a? Čo teba do toho?" odvrkla som. To sa ti vážne podarilo, Lisa! Jungkooka som naštvala ešte viac.

,,Ty a... Ty a Hoseok... Máte niečo spolu?" spýtal sa smutným hlasom.

,,Nie a aj keby, ty si ten posledný, komu to budem vešať na nos."

Odstrčila som ho od seba a ďalej hľadala v tomto bludisku zvanom dom Hanu. Čo to do toho Kooka vošlo? Mal by sa dať vyšetriť. 

Kde je Hana? Počula som ju nahlas si vyspevovať. Bola v Namjoonovej izbe. O zavreté dvere svojej kúpeľne sa opieral Namjoon. Okrem spevu som však počula aj tečúcu vodu. Nedôverčivo som naňho zagánila.

,,Sprchuje sa, daj jej súkromie," odvrkol mi.

,,Pozrime, kto sa ozýva! Je to akoby si ju špehoval!" vrátila som mu jedovato.

,,Ja som jej snúbenec," uškrnul sa víťazoslávne. ,,Keby som chcel, mohol by som sa k nej do tej sprchy pridať."

No fuj! Pri tom jeho výraze mi bolo jasné, na čo myslí. A najhoršie na tom je, že má pravdu. Mal by na to právo, ale namiesto toho čaká na chodbe. Nerada to priznávam, ale možno, len možno, nie je až taký zlý, otrasný a hnusný, ako si o ňom myslím. Hana v sprche začala spievať niečo od Adele a Namjoon sa začal usmievať ako debil.

,,Rovno si ju môžeš nahrať," pretočila som očami.

Namjoon mi zamával mobilom pred očami. ,,Už sa stalo."

Budem sa tváriť, že to nie je divné. Pomaly som sa otočila na odchod. Mala som v úmysle skryť sa v knižnici, ale hádajte, čo sa stalo. Mount Schoderest mi opäť dokázal, že nie som hodná toho, aby som ho zdolala. Už som videla, ako letím dole a zlomím si väzy, ale niekto ma zachránil. Jimin, ďakujem ti!

,,Dávaj pozor, lebo si ublížiš," varoval ma s úsmevom na tvári.

Vážne? To som nevedela. Kto by to bol povedal, že keď spadnete zo schodov, môžete si ublížiť?

,,Inak, chcel som sa spýtať, ako dlho už si s Hoseokom? Je to vážne? Či to bola len taká jednorazovka?"

Čo prosím?! Jimin, ty krava! Dala som mu po hlave a kopla som ho do nohy. Začal skákať ako šialená krava.

,,Nič s ním nemám!"

,,Tak prečo k tebe liezol do izby? Hm?"

Čo mu na to povedať? Teraz by som veľmi chcela spadnúť z Mount Schoderestu. Mala som však obrovské šťastie. Hoseok sa objavil, akoby tušil, že potrebujem záchranu.

,,Prišiel som jej pomôcť. Nepočul si, ako kričala? Mala v izbe pavúka."

Pavúka? Vážne? Rovno mohol povedať, že ma v noci chcel niekto napadnúť. Pavúkov sa nebojím, preto by som nekričala. Ale potrebujeme nejaké krytie, takže teraz mu to odpustím. Jimin sa na nás prekvapene díval.

,,Ty sa bojíš pavúkov? Veď sú maličké!"

,,Aj ty si maličký," zasmial sa Yoongi, ktorý prechádzalo kolo. ,,A Charlotte sa ťa bála, keď ťa prvýkrát videla, pamätáš?"

Pri zmienke o Charlotte Jimin akoby potemnel. Uhol pohľadom a odišiel dole schodmi. Dvere buchli. Kam odišiel?

,,On sa vráti," mávol Yoongi rukou.

Yoongi bol až veľmi ľahostajný. Mala som o Jimina menšie obavy. Niečo ho trápilo, videla som to na ňom. Hoseok mi položil ruku na plece.

,,Tak poď, radšej ťa cez tie schody prenesiem, keď po nich nevieš chodiť."

Ja že neviem chodiť po schodoch? Na vine je gravitácia, nie ja. Chcela som mu niečo veľmi milé odvrknúť, ale ani som nestihla. Preletelo okolo mňa niečo rýchle a vzalo ma to na ruky.

,,Ľutujem, ale musíš si nájsť vlastnú bábiku. Táto je moja."

,,Jungkook, polož ma!" kričala som naňho.

Ale nie! On so mnou bežal dole schodmi a utekal som mnou až do knižnice, kde nás zamkol. To hádam nemyslí vážne!

,,Budeš mi čítať našu knižku?" prosil ma so psím pohľadom.

,,Nie," odmietla som.

Jungkook padol na kolená a objal mi nohy. Začal nariekať a prosiť a ja som napokon súhlasila, pretože sa nedalo vydržať počúvať jeho náreky. Ale čítala som mu len preto, lebo bol otravný. Dostala som sa ku koncu knihy. Jungkook odomkol dvere a mohla som vyjsť von. Ale nie len tak hocijako. Jungkook ma držal okolo pása a odmietal pustiť.

,,Čo to robíš?" spýtala som sa a snažila sa zabaviť jeho ruky.

,,Ukazujem ostatným, že si moja."

,,Ja už dávno nie som tvoja," pripomenula som mu.

To však jeho názor nezmenilo, stále si ma držal blízko pri tele. V obývačke už sedeli ostatní, okrem Jimina. Hana práve zapla nejaký film.

,,Akurát včas," usmiala sa na nás. ,,Ideme si urobiť parádny večer. Neskôr príde aj Jackson. Tak si sadnite a pridajte sa"

Čo sa stane nabudúce?
A: Hana zistí pravdu o Joonovi
B: Jimin sa dovalí o polnoci opitý ako činka
C: Lisa si(konečne) prizná, že Kooka má stále rada
D: žiadna dráma nebude