Hit Me Baby

8. kapitola

Muž v dverách vykríkol. Na to som vykríkla ja a vykríkol aj Jin. Neznámy začal kričať nepretržite. Jin odložil zbraň spolu s ostatnými a vytiahol panvicu, ktorou dal neznámemu po hlave.

,,Si ty normálny?!"

Je tu vôbec niekto normálny? Dobrá otázka.

,,Jackson, ty si idiot. Nemôžeš dať dopredu vedieť, že prídeš?" krútil hlavou Jin, už pokojnejší.

Pomohol Jacksonovi vstať a vtedy mi to doplo. Toto je ten Jackson, ktorého chlapci spomínali. A zároveň ten, ktorý napísal tú knihu.

,,Sorry, chalani. Ponáhľal som sa a... A kto si ty, dievčatko?"

To dievčatko som akože ja?  Čo som malá? Jimin je ešte menší, aby bolo jasné. Založila som si urazene ruky na hrudi. Jungkook ma s úsmevom objal. Snažila som sa ho striasť, no márne.

,,Kook, nie," povzdychol si Jimin. Čo ako nie?

,,Toto je Lisa. Vieš ktorá."

Jackson sa rozžiaril ako slniečko a oboch nás s Kookom objal. Čo to sakra... Vtedy som si spomenula, čo mi Jin včera hovoril. Keby nás dvoch Jackson videl, už nám chystá svadbu.

,,Lalisa Manoban?! Tvoja bývalá, s ktorou ťa dám veľmi rád opäť dokopy?!"

Opäť dokopy?! Zabudni, ty šialenec! Odtrhla som sa od Jungkooka a zamračila sa. Jackson sa aj naďalej usmieval. Idioti! Všetci sú tu buď idioti, alebo blázni. Teraz som si istá, že do konca týždňa bude po mne.

,,S nikým ma nedávaj dokopy, ty idiot! Skončila som s ním už dávno!"

Než na mňa stihol niekto namieriť zbraň za moje drzé správanie, s dupotom som sa vybrala do svojej izby. Nikoho som nechcela vidieť, na nič som nemala náladu. Dávať ma dokopy s Jungkookom! Tú chybu už znovu neurobím. Blbý Jackson! Pripomenul mi to hrozné obdobie môjho života. Zrada, bolesť, hnev. Plač, krik, nenávisť. A dlhé bezsenné noci plné tichého plaču. A bohužiaľ, aj túto noc som preplakala. Lebo som si spomenula, ako veľmi som Jungkooka ľúbila.

Na druhý deň som sa zobudila sama od seba, no cítila som sa strašne unavená. Z posledných síl som sa dostala do kúpeľne a dopriala si teplú sprchu, ktorá ma okamžite prebrala. Obliekla som sa, upravila a zišla dole. Nikde nikto. Na stole som však našla odkaz.

Dobré ráno, Lisa! Toto píše Jin. Stihol som nakúpiť len cereálie a mlieko na raňajky, musel som sa ponáhľať za Namjoonom. Mohla by si dnes ísť s Kookom na nákup? Nech na teba dohliadne a ospravedlňujem sa za včerajšok, trochu som vystrájal. V kuchyni som vám nechal dve misky s raňajkami.

P. S. Chlapci ťa chceli ráno pozdraviť, ale nestihli to, takže od nás všetkých jedno veľké ahoj a objatie! Až na Hoseoka, on je emo.

Milé, pomyslela som si s úsmevom. Potom som si ale všimla, že na lístku je malá šípka, ktorá naznačuje, aby som sa pozrela na druhú stranu.

P. P. S. V kuchyni som nechal nákupný zoznam.

P. P. P. S. Jackson sa ospravedlňuje, ale keď odišiel, tvrdil, že sa s Kookom opäť dáte dokopy. Nehnevaj sa, ale mám ti to odkázať.

Debil. Nie Jin, ale Jackson. Šla som do kuchyne, kde som našla nákupný zoznam aj s peniazmi a svoje raňajky. Rýchlo som sa najedla, upratala po sebe a rozmýšľala som, kde je Jungkook, ak zostal so mnou. Žeby ešte spal? Vydala som sa to zistiť. Opatrne som nakukla do jeho izby a naozaj. On ešte stále chrápal! Zasmiala som sa tomu. Asi by som ho ale mala zobudiť. Sadla som si na jeho posteľ a začala ním triasť.

,,Vstávaj, Ruženka. Hore sa. Vstávať a cvičiť!"

Vôbec to s ním nepohlo.  Niečo cítiť musel, nie? Či som až taká slabá? Začala som ním triasť ešte viac, to som však nemala robiť. Stále v spánku ma stiahol na seba.

,,Pusti ma," mrmlala som mu do ramena.

Urobil presný opak. Držal ma ešte pevnejšie. Bila som ho päsťami, no nič. Pomoc! Jungkook ďalej spal a dokonca sa na mňa prevalil.

,,Ľúbim ťa," mrmlal ospalo.

Žeby bol hore? Nie. Len má nejaký sen. Sníva sa mu niečo pekné. A ja sa spod neho musím dostať, lebo to vyzerá dosť čudne.

,,Jeon Jungkook, zobuď sa konečne!" zakričala som z plných pľúc.

S miernym mrnčaním otvoril oči. Keď sa na mňa pozrel, usmial sa, akoby veci nemohli byť lepšie. Potom sa ale spamätal.

,,Lisa? Prečo si podo mnou? Chýbal som ti?"

Za to schytal slabú facku. Tá je lepšia ako káva. Jungkook sa posadil a ja som bola voľná. Lisa je voľná! Vysvetlila som mu teda, ako si ma pomýlil s plyšovým medvedíkom a že máme spolu ísť na nákup. Onedlho sa Jungkook najedol, prichystal a vyrazili sme do mesta. Zastavili sme sa pred potravinami. Vzala som veľký vozík a tlačila ho pred sebou. Ale to by nebol Jungkook, aby neurobil nejakú hlúposť. Bez problémov ma zdvihol a posadil do vozíka.

,,Vyber ma von, počuješ?! Vyber ma von!" kričala som.

Ľudia sa nás dívali, ale čo ma po nich! Väčší trapas aj tak nemôže byť! Jungkook ma začal aj s vozíkom tlačiť po obchode a tváril sa, že nič nepočuje.

,,Jungkook!" zasyčala som.

,,Áno?" pozrel na mňa nevinne.

,,Ja chcem ísť von!"

Ten magor sa len zasmial. Hej, smiešne. Veľmi. Naklonil sa ku mne a brnkol mi po nose. Ty jeden...

,,Za pusinku."

Skrížila som si ruky na hrudi a odvrátila tvár. Ako to odo mňa mohol žiadať? Len pokrčil plecami a čoskoro ku mne dával potraviny zo zoznamu. Cítila som sa trápne. No dobre, ako chce!

,,Daj ma von a dostaneš tú pusu," zamrmlala som s nevôľou.

Akoby som nevážila ani kilo, vybral ma z vozíka a postavil na nohy. Nepustil ma však, chcel svoju odmenu. S povzdychom som sa k nemu naklonila a dala mu detskú pusu na pery. Pustil ma a veselo pokračoval v nákupe. Ja som za ním šla s výrazom porazeného. Neprehovorila som s ním ani slovo, až kým sme neprišli späť do sídla Bangtanu.

,,Si v pohode?" spýtal sa ma nevinne.

Čo to bolo za otázku? Radšej som bola ticho. Vzala som tašky a začala vybaľovať. Jungkook sa na mňa len chvíľu nečinne díval, no potom sa ku mne pomaly blížil.

Čo náš malý gangster urobí?
A: spýta sa Lisy čo sa deje
B: pomôže jej s nákupom
C: ospravedlní sa za tú pusu
D: vezme si čokoládu a odíde

Dúfam, že vám to nevadí, ale minule som narazila na jeden príbeh, kde si čitatelia volili možnosti a zapáčilo sa mi to.