Fanfikcia O Youtuberoch

75.Nový člen?

--Pohľad Michala--

Ešte sme išli z Alexom do mesta na obed a potom sme už vyrazili domov.

"Láska, ešte potrebujem ísť do Brna. Neboj sa, to bude len chvíľa." povedal Daniel po chvíli ticha. Už sme boli neďaleko od Brna.

"Áno, pamätám si. Nepôjdeme pozrieť aj Červený kostel? Ešte som ho nevidel." opýtal som sa. 

"Tam som chcel ísť aj ja, takže áno určite ideme. A ešte chcem pozrieť hrad Špilek a katedrálu svätého Petra a Pavla. Nevadí ti to dúfam. Vieš po prvý krát idem do Brna a tak chcem sa tam aj trochu poprechádzať." 

"Nie nevadí a chcem sa opýtať, či ešte máš v pláne ísť do Tibetu?" opýtal som sa, lebo som ho nechcel nikde pustiť.

"Už nemám dôvod. Ja som tam chcel ísť, lebo som si chcel vrátiť tu pozitívnu energiu a hlavne nájsť sám seba. Takže asi si šťastný, že nikam nepôjdem, ale to neznamená, že tam niekedy nepôjdem. Samozrejme pôjdeme už spolu. Ja som sa vlastne ani teba neopýtal, že kde by si chcel ísť ty? Ja som ťa zobral do Paríža aj na Slovensko. Od dnes už bude podľa teba."

"Ale no. Veď ja som rád, že môžem s tebou cestovať a určite to nebude podľa mňa, lebo ja nie som veľmi dobrý v..., ako to povedať. Nie som veľmi dobrý v geografii, čo sa týka zeme. Neviem kde sú aké hory, rieky, alebo mestá. Ty si na to expert, takže budem sa radšej riadiť podľa teba. Ale zase na druhu stranu si zabudol, že ideme do Los Angles. Za mojou sestrou iba vybaviť zopár vecí a ešte ak tak niekde pôjdeme. Dobre, tak už sme v Brne a ideme pozrieť ten hrad?"

"Tak najbližšie máme... Láska, spomaľ prosím. Niekto tam behá takmer nahý."

"Tak to vidieť nemusíme. Radšej ideme ďalej na ten hrad."

"Nie, počkaj. Nepozeral by som sa, keby som toho človeka nepoznal. Niekoho mi pripomína, ale zle vidím."

"Počkať, nieje to... Marek? Poď rýchlo, alebo ty radšej počkaj tu a zamkni sa." povedal som a vystúpil som z auta. Nechcel som zobrať aj Daniela, lebo som sa bál, že sa mu ešte niečo stane. Tak je v bezpečí. Snažil som sa nadbehnúť, ale potom som počul výstrel. Okamžite som sa skryl. Neviem čo sa stalo, ani či to bol výstrel zo zbrane, ale jemne som sa pozrel spoza rohu. Videl som nejakého muža so zbraňou. Zľakol som sa a radšej som ostal skrytý. Prebehol okolo mňa a tak som sa zase pozrel. Bežal ďalej za Marekom, tak som nenápadne išiel za ním. Dával som si pozor na seba, aby ma neuvidel. Počul som ďalší výstrel, ale bohužiaľ už aj nejaký výkrik. Išiel som bližšie a uvidel som, ako ten muž stojí nad Marekovim  telom. Hýbal sa, ale trafil ho do ramena. Chcel som ísť ku nemu, ale bál som sa, že aj mňa zastrelí.

"Ešte raz sa pokusíš utiecť, tak už to nebude do ramena, ale trochu vyššie!" zakričal ten muž a surovo zdvihol Mareka zo zeme. Ruky mu držal natiahnuté a tlačil ho pred sebou. Nevedel som čo mám urobiť. Už boli neďaleko odo mňa, tak som sa snažil niečo vymyslieť. Uvidel som niečo, čo som radšej nemal. Uvidel som Daniela, ako sa snaží dostať čo najbližšie k ním. Okamžite som mu ukázal, aby išiel preč. Strašne som sa bál, dokonca viacej som sa bál o Daniela než o seba. Teraz bolo pre mňa prednejšie, aby sa Daniel nezranil. Prechádzali okolo mňa a tak som mal poslednú možnosť, niečo urobiť. Ešte som sa pozrel, že kde je Daniel. Bol ďalej od nich než ja. Už boli najbližšie pri mne. Bol som opretý o stenu a zhlboka som sa nadýchol. Už som nemal na nič čas. Skočil som po tom mužovi a zhodil som ho na zem. Snažil som sa mu zobrať zbraň a on sa ju snažil otočiť na mňa. Podarilo sa mi ju vytrhnúť, ale neudržal som ju v rukách. Odhodil som ju až za roh budovy. Obidvaja sme sa po ňu okamžite rozbehli. Pozreli sme za roh a v ruke už držal zbraň Daniel. Vydýchol som si a išiel k nemu.

"Láska, len pokoj a daj mi tú zbraň." povedal som a natiahol som ruku.

"Michal, nie som psychopat, že ťa teraz zastrelím, ale ty to so zbraňami vieš lepšie. Nech sa páči a ja idem za Marekom do auta. Poď aj ty a jeho nechaj na pokoji, lebo musíme ešte Mareka odviezť do nemocnice." povedal Daniel a zobral ma za ruku. Ja som si až neskôr uvedomil, že máme Mareka v aute. Rýchlo som nastúpil do auta a vyrazili sme.

Táák to už bude pre tento diel všetko, ďakujem že ste to dočítali až dokonca,  zatiaľ sa majte a ČAU