Fanfikcia O Youtuberoch

18.Dovolenka

"Táák." pozrel som na Laru, a ona prikývla. "Nóó zdedil som po svojich rodičov majetok." povedal som a bol som dosť nervózny. "Tak to je dobre, a ďalej?" opýtal sa Haus "Ďalej som po nich zdedil aj peniaze." "Nezdržuj a povedz koľko." povedal Haus a ja som iba tichým hlasom povedal "10 miliónov eur." odrazu sa všetci na mňa pozreli udivene a povedali "Č-čo?!" "Áno správne 10 miliónov eur." "Wou." povedal udivene Bax. "Dobre teraz zmeňme tému, Alex ako sa máš?" opýtal som sa trochu nervózne "D-dobre dobre. A vy sa... kde teraz bývate?" opýtal sa trochu rostrasene. "Teraz bývam s týmito troma v Prahe a časom sa uvidím. A ty kde bývaš?" opýtal som sa Alexa. "Ja bývam v Bratislave, v Petržalke." "Prídeme niekedy na návštevu." povedal som a na to som sa zasmial "Kľudne príďte nerobí mi to problém." povedal a usmial sa "Tak fajn niekedy sa uvidíme zatiaľ čau." "Čau. A už žiadne zranenia." "Čau Alex." povedali všetci jednohlasne. "Tak a my už asi pôjdeme." povedal Haus "Dobre, a-ale ešte by s-som sa chcel zastaviť d-d-do-ma." povedal som a skoro som sa rozplakal. "Dobre nevadí, aspoň uvidíme kde si býval." povedal Haus, nastúpili sme do auta a vyrazili sme. Zastavili sme pred mojim domom. Ako prvý vystúpil Bax, za ním Haus a potom aj Wedry. Lara sa na mňa pozrela a opýtala sa "Určite tam chceš ísť?" pozrel som na ňu a povedal som "Jedine keď tam pôjdeš so mnou." "Neboj budem stále pri tebe." povedal a dala mi pusu. "Neruším hrdličky?" opýtal sa Wedry, ktorý stál pri aute. Trochu som zo sebou trhol a povedal som "Popravde iba trochu." "Tak prepáčte." povedal Wedry a pozrel do zeme. "Ale veď ja som si robil iba srandu." povedal som a pozrel so sa na Wedryho. "Tak už poďme." povedala Lara a vystúpili sme s auta. Pomaly sme vošli do domu. Bolo tam tak ticho že bolo počuť aj chôdzu mravca. Haus, Bax, aj Wedry sa ma opýtali "Nebude vadiť keď sa tu rozhliadneme?" "Nebude." povedal som a usmial som sa na nich. My s Larou sme pomaly chodili po dome a rozhliadali sme sa. Chcel som ísť hore po schodoch, ale Lara povedal "Iba ak nám niekto pomôže, lebo ja to sama nezvládnem." ja som na ňu pozrel a povedal som "Nie si sama som tu s tebou." usmiala sa a pomohla mi výjsť na prvý schod. Nakoniec sme bez problémov vyšli hore, kde už boli aj Haus a Bax. Nedalo mi to a opýtal som sa. "Kde je Wedry?" "On išiel... mmm hneď príde." povedal Bax a pozrel sa na Hausa. Nechcel som sa do toho miešať a tak sme s Larou išli ďalej. Vošli sme do mojej izby, kde boli všetky moje veci tak ako som ich tam nechal. Sadol som si na posteľ, a pozeral som sa dookola. Už som to nevydržal a rozplakal som sa. Dal som si hlavu do dlaní a nevnímal som okolie. Cítil som ako si na posteľ sadla Lara, ale i tak som sa na ňu nepozrel. Objala ma, mal som chuť vyskočiť von oknom a skončiť zo životom, ale namiesto toho som sa pozrel na Laru a ona povedala. "No ták už neplač, všetko bude v poriadku." Objal som ju a nechcel som aby to skončilo.   

Táák to už bude pre tento diel všetko, ja viem že je kratší, ale nechcel som robiť dlhy, lebo by ste naňho čakali až do soboty, a tak budú asi... ne počkať radšej nič nehovorím, lebo viem že to nesplním takže uvidíme sa u ďalšieho dielu neviem kedy pokúsim sa v sobotu ale viete aké to je so mnou som niečo ako Vidrail vydávam raz za týždeň :D. Takže sa majte a ČAU