16.Môji pestúni

87 9 2
                                    

Už som mal zbalené. Aj keď sme tam išli, len na jeden deň. Vyšiel som z izby, lebo som bol hladný, ale zase to niekto počul. "Kam si sa vybral, chceš spadnúť?" opýtal sa Bax, čo mňa osobne prekvapilo, lebo som čakal že to bude Wedry. "Som hladný, tak hádam sa môžem ísť najesť." odpovedal som, keď som čakal pred schodami. "Hádaš zle, lebo pred sebou máš schody a môžeš z nich spadnúť tak radšej ti donesiem niečo sám." "Nie som Wedry že musím spadnúť zo schodov." odpovedal som a na tom sme sa s Baxom zasmiali. "Nevadi, ale aj tak ti radšej niečo donesiem a už nechcem počuť ani slovo." odpovedal Bax a ja som už nechcel namietať ta som mu povedal "OK, dones mi cereálie s mliekom." "Konečne si dostal rozum, lebo nebudeš so zlomenou nohou stále chodiť, keď zajtra ideme na Slovensko." povedal Bax a otočil ma smerom do izby. "OK, OK už idem." povedal som a išiel som do izby. Ľahol som si na posteľ a čakal som na Baxa. Asi o 5 minút došiel a položil mi na stôl cereálie. "Ďakujem." povedal som a sadol som si "Nemáš za čo, ale nabudúce niečo povedz." "Dobréé." Už som mal všetko zbalené, a išiel som povedať ostatným nech si toho zbalia viacej, lebo tam chcem ísť aj niekde inde. Večer sme ešte išli pozrieť nejaký film a potom sme išli spať. Samozrejme mi pomohli po schodoch. Ráno som sa prekvapivo zobudil, ale nebol som prvý. Čudoval som sa ako to že som sa nezobudil skôr, lebo už bolo 8 hodín. Nevadi, aspoň pôjde nakúpiť niekto iný než ja. Vyšiel som z izby a zastavil som pred schodami, lebo som počul ako niekto vychádza s kuchyne. "Ani sa nepohni." povedal Wedry, keď už išiel hore schodmi. "Len pekne choď do izby, a my ti raňajky donesieme." "Počkať... my?" opýtal som sa prekvapivo "Áno my. Museli sme vstať skôr, aby si sa nám nestratil." povedal Wedry dosť uštipačne "Ha ha, ale aspoň ste mali všetko čerstvé." "Za to ti ďakujeme, ale dnes ti prinesieme všetko čerstvé my." "Dobre no, keď inak nedáš." išiel som do izby a čakal som na raňajky. Asi o 10 minút prišiel Haus a povedal "Už sa to nesie." Mal úsmev na tvári, ale vyzeral divne. "Ďakuejm." opätoval som mu úsmev keď som sedel za počítačom. "Si v poriadku?" opýtal som sa ustarostene. "Všetko je v poriadku čo by so mnou bolo?" povedal Haus a mne to doplo "Vy ste teda spolubývajúci. Kvôli mne ste skoro ráno vstali, a teraz ste unavený. Je to na vás tak vidno. Hlavne tie kruhy po očami." "To aby si nám nikam neutiekol." "Poď sadni si na posteľ a odychni si, lebo nás dnes čaká dlha cesta." odpovedal som "Nie ďakujem za chvíľu ideme ešte pozrieť nejaký film a potom vyrazíme." povedal Haus. "Tak potom ma zavolajte, lebo už chcem dostrihať video." "OK." Haus išiel dole a ja už som to mal skoro dostrihané.

--Asi o 10 minút--

Nebol som veľmi hladný, ale i tak som to zjedol. "Danó, ideme pozerať film." vošiel do dverí Wedry. Ja som sa trochu zľakol, lebo som bol otočený chrbtom ku dverám. "D-dobré. Počkaj len už dam uploadnuť video." odpovedal som a už som sa chystal od počítača. "Pomaly ja ti pomôžem." povedal Wedry a podal mi barle, a išli sme dole. Na gauči už sedel Haus a Bax pušťal film. Sadli sme si a mali sme k tomu coca colu a nejaký popcorn. Na kraji sedel Haus ja som bol vedľa neho, vedľa mňa bol Wedry a potom Bax. Asi po 10-tich minútach filmu zaspal Haus a oprel si o mňa hlavu. Mne to nevadilo a tak som pozeral ďalej o 5 minút zaspal Wedry, ale on iba sedel. A neskôr zaspal aj Bax. Bax si oprel hlavu o Wedryho rameno, a ja som pozeral film. Bola asi polovica filmu a mne trebalo na záchod. Nechcel som ich zobudiť, tak som opatrne zdvihol Hausa a položil ho naspäť na Wedryho nohu. Vrátil som sa a Haus oslintal Wedryho. Bolo mi do smiechu, ale musel som to zadržať. Sadol som si do kresla a pozeral som ďalej film. V hlave som si pomyslel --im asi skoré ranné vstávanie neprospieva, keď skončí film tak ich zobudím--

Tak toto už je všetko pre tento diel. V ďalšom dieli už pôjdeme na Slovensko, a tam sa začnú diať trochu zujímavé veci, než len toto. Chcel by som, aby tento príbeh už bol ďalej, ale ja nechcem preskakovať, lebo potom by ja som nebol s tým príbehom spokojný. Preto nevychádza každý deň, aby to nebolo len za účelom to čo najskôr vydať, ale aby to malo aj hlavu a pätu. To už bude všetko takže sa majte a ČAU

Fanfikcia O YoutuberochWhere stories live. Discover now