Fanfikcia O Youtuberoch

21. Koniec

--Danielov pohľad--

Išiel som sa prejsť von, aby som kúpil niečo pre Laru keďže zajtra má narodeniny. Rozhodol som sa že prichystám niečo pre ňu tam kde sme sa stretli. Vybral som si peňaženku a pozrel som sa na zoznam čo mám kúpiť. Išiel som okolo miesta kde sme sa stretli, keď mi niekto zavolal. Zdvihol som to a z druhej strany telefónu sa ozvalo "Dobrý deň je u telefonu Daniel." bol to pre mňa neznámi hlas "Áno, čo potrebujete?" opýtal som sa "Nič len sa chcem opoýtať či chodíte s Larou?" povedal trochu divným tónom, ale ta otázka bola ešte divnejšia. "Táák neviem, a-ale asi áno." povedal som dosť nervozne. "Neklam mi len si to tým zhoršuješ." povedal a ja som stuhol "Ak budeš hovoriť pravdu tak sa ti nič nestane." povedal a ja som sa začal stále viac báť. "D-dobre, ale L-Lar... ale sľubujete že sa Lare nič nestane?" opýtal som sa dosť nervóznym hlasom. "Lare, ani tvojim kamarátom sa nič nestane pokiaľ nám nebudeš klamať..." povedal a ja som si uvedomil že povedal nám "Počkať... nám?" "Ano nám." povedal a odrazu ma niekto buchol do hlavy.

Zobudil som sa v nejakej... neviem čo to mohlo byť, lebo to vyzeralo ako pivnica spojená s väzením. Chcel som sa postaviť zo zeme a ísť preč, ale bol som bohužiaľ priviazaný. Strašne ma bolela hlava, a vôbec som ani len netušil prečo som sa ocitol práve tu. Po čase vošiel do miestnosti nejaký chlap, ktorého som vôbec nespoznal, a za ním ďalší traja. Zohol sa ku mne a povedal "Spalo sa ti dobre?" nechcel som nič hovoriť, ale aj tak som odpovedal "Keby tu nebolo tak tvrdo tak sa dá povedať že hej." on sa vyrovnal, postavil a otočil. Čakal som že pôjde preč, ale on si od jedného z nich zobral zbraň a otočil sa naspäť ku mne. "Keď budeš klamať tak jedna z guliek pôjde priamím smerom k tebe. Máme pre teba 5 otázok. A ešte jedna vec... Nech po teba radšej nikto nepríde, lebo zabijeme aj jeho a potom aj teba." povedal a ukázal na zbraň, ktorú držal v ruke. Nevedel som aké budú otázky, ale povedal som si že radšej budem hovoriť pravdu, ale keď sa potom budu pýtať na chalanov tak budem klamať, lebo potom by mohli zistiť kde bývajú ostatný, a nevyzeralo by to pre nikoho dobre. "Takže prvá otázka. Poznáš Laru?" opýtal sa a teraz som radšej prikývol "Tak že dobre, teraz vieme že neklameš, lebo už som ťa s ňou videl spolu." povedal a ja som rozmýšľal v hlave či nás sledoval, ale podľa všetkého áno. "Druhá otázka. Máš nejakých kamarátov?" na toto som prikývol nesúhlasne, lebo som sa bál že potom ich môžu nájsť. "Teraz asi tiež neklameš... ale čas ukáže. Tretia otázka. Vieš kde bývajú tvoji rodičia?" na toto som odpovedal "Ja nemám žiadnu rodinu.". "Tak asoň nikomu nebudeš chýbať. Takže štvrtá otázka. Zbil ťa niekedy niekto?" opýtal sa a ja som sa zľakol čo príde potom keď odpoviem. Nesúhlasne som prikývol. "No tak všetko musí byť niekedy po prvý raz." povedal, otočil sa a ukázal na dvoch, ktorý ku mne prišli a začali ma byť. Jeden do mňa kopal a druhý mi dával z pesťami do hlavy. Stále to bolelo viac a viac. Potom ma tak kopol že som až cítil ako sa mi zlomilo rebro, ale i tak neprestávali. Potom už keď som ležal a nevládal som mať ani otvorené oči tak už mi iba kopol do hlavy, a vtedy som už mal chuť sa rozplakať od tej bolesti, ale nechcel som. Cítil som ako mám zlomené rebrá aj nohu a ruku. Odrazu tomu mužovi začal zvoniť telefón, a tajne som dúfal že to nebude nikto z chalanov. "Haló. Ááá... vy hľadate Daniela, vašeho kamaráta, ale on nám hovoril že nemá ani rodinu ani kamarátov." povedal a uvedomil som si že je dosť pravdepodobné že to bol niekto z chalanov. "Tak vášho kamaráta máme tu." povedal a priložil mi telefón k uchu."H-haló k-kto j-je t-tam." povedal som a zakašľal som. Bol som trochu zhrôzený, lebo som vykašľal krv. "To som ja Wedry tvoj kamarát." povedal Wedry a ja som zistil že už to neskončí dobre.  "W-Wedry? Nemal s-si sem v-volať." "Ale prečo? Povedz mi kde si prídem po teba." povedal, a počul som v jeho hlase že je dosť zúfalý. "N-nemôž-žem a p-povedz chalanom ž-že som ich m-mal rád a L-Lare odkáž že j-j-u mi-milujem. Z-zbohom Wedry m-mal som ťa rád." povedal som z posledných síl. "Neboj sa ja ťa nájdem." povedal Wedry, a on zdvihol telefón a povedal. "Už ho nikdy nenájdeš." A potom už iba nabil zbraň a zamieril na mňa."Mam ťa rád Wedry." povedal som a čakal som kým vystreli. Vystrelil, a ja som už videl iba tmu pred očami.

Tákže toto už je všetko pre tento diel, nebojte sa nieje koniec, ale zase nehovorím že Daniel žiej... budete si musieť počkať pre ďalší diel, aby ste zistili čo sa stalo. Uvidíme ako to bude pokračovať, ale asi to nebude podľa vašich očakávaní. Ten názov knihy asi zmením, ale nebojte sa Marwex z Gejmrom sa tu objavia určite... ale ešte neviem kedy. Táák toto už bude pre tento diel všetko ďakujem že ste ho dočítali až do konca a ospravedlňujem sa za menší šok v podobe toho názvu nebojte sa nieje koniec. Takže sa majte a ČAU