34.Zas sme sa stretli.

73 9 3
                                    

--Čo som to urobil, veď ja mám predsa Laru. Už nikdy viac.-- pomyslel som si a išiel som sa obuť. Obuli sme sa a išli sme preč. Najskôr sme išli pre Sáru (Jakubova priateľka) a potom sme išli pre Laru. Zavolal som jej na mobil a povedal že o chvíľu sme tam. Už som ku videl, ako stojí pred vchodom. Obzerala sa dookola a potom si nás všimla. Išla nám oproti s veľkým úsmevom na perách. Už sme boli blízko pri sebe ,tak sme sa rozbehli k sebe a objali sme sa. "Ahoj láska." povedal som a dal som jej pusu. "Ahoj." povedala a usmiala sa. Chytili sme sa za ruky a išli sme späť k ním. Michal sa na mňa stále nechcel pozrieť. "Ahojte." povedala Lara. "Ahoj. Ja som Sára, Jakubova priateľka." povedala Sára. "Ahoj. Ja som Lara, Danielova priateľka." povedala a na sa zasmiali. "Lara. Chcem ťa zoznámiť s Michalom, takže Lara toto je Michal. Michal to je Lara." povedal som a Michal sa pozrel na Laru. "Teší ma." povedal Michal a podal Lare ruku. To bolo po prvý krát čo Michal zdvihol hlavu od kedy sme... veď vy viete. "Takže pokračujeme." išli sme do reštaurácie Mlýnec, kde sme už mali rezervovaný stôl. Prišli sme tam a keď som tam uvidel Denisa a Borisa, tak som sa hneď otočil, ale Michal ma zastavil. "Nemôžeš sa im vyhýbať. Keď sme spolu tak nám neublížia." povedal a usmial sa --Tie jeho oči. Bože prečo musia byť také dokonalé! Načo to myslím. Už dosť musím s tím skončiť, ale keď to sa nedá.-- "Pozrime sa koho tu máme. Poď k nám." povedal Denis a ja som bol rád že ma prerušil, aj keď som mal znechutený výraz. "Nechoď. Si tu s námi. Prosím ostaň." povedal som a dúfal že nepôjde. "Neboj sa nikam neidem." povedal, chytil ma a išli sme ďalej. "To už nás ani nepozdravíš?" povedal Denis, ale my sme pokračovali ďalej. Sadli sme si ku stolu a Michal sa na mňa zas nechcel pozrieť "Stalo sa niečo?" opýtala sa Lara. "Nie, len... nechaj to tak." "No ták povedz mi to. Vidím že si napätý. Potom sa ti uľaví." povedala Lara a pozrela na mňa so psími očami. "Stretli sme Denisa s Borisom, keď sme s Mi... Keď som si viazal šnúrku. Zakričali na mňa, ale ja som s Michalom pokračoval ďalej." povedal som a pozrel som na Michala. On sa stále pozeral do zeme. "Teraz ste pri nás, nemusíš sa ničoho báť." Povedala Lara a ja som sa otočil. Nakoniec to bola ona, kto spojil naše pery spolu. Odrazu začal Michalovi zvoniť mobil. Nevšímal som si to a ďalej som sa bozkával s Larou. Až potom, keď nám došiel dych. Otočil som sa a Michal tu nebol. "Kde išiel?" opýtal som sa. "Išiel vonku pred reštauráciu. Povedal že sa za chvíľu vráti." povedal Jakub. "Prepáčte. O chvíľu som naspäť." povedal som a išiel som za Michalom. Vyšiel som vonku, ale nikde som ho nevidel. Potom som počul ako sa niekto za rohom rozpráva. Zdálo sa mi ako by tam boli traja a všetky hlasi mi niečo pripomínajú. Išiel som sa pozrieť, kto to je. Pozrel som sa za roh a nechcel som veriť čo tam vidím.

Taak to už bude pre tento diel všetko, ďakujem že ste to dočítali až dokonca a chcem sa vám poďakovať zato že ste mi pomohli prekročiť hranicu 800 prečítaní. Špeciálne sa chcem poďakovať SoanaSK a Marwovkyne za to že su so mnou od začiatku. ĎAKUJEM. Takže sa majte a ČAU

Fanfikcia O YoutuberochWhere stories live. Discover now