6.Ešte nie úplné sťahovanie

158 12 2
                                    

Potom čo Haus odniesol tašku do kuchyne a ja som sa vyzul tak sa zobudil Bax. Išiel rovno do kuchyne a mňa si ani nevšimol že sedím na chodbe a vyzúvam sa. Vošiel do kuchyne a opýtal sa Hausa "To si zatiaľ vstal len ty?" "Nie, ešte vstal aj..." prerušil som Hausa keď som vošiel do kuchyne a povedal "Dobré ráno." "Dobré, dobré." povedal rozospato Bax. "A ty si kde bol že si oblečený?" opýtal sa Bax a Haus sa na mňa pozrel trochu naštvane ale ten pohľad hovoril --je to debil a išiel nám niečo kúpiť-- a tak som odpovedal "Bol som kúpiť niečo dobrého na raňajky, lebo keď Haus povedal že chodíte nakupovať skoro každý tretí deň, tak ma až zamrazilo." "Ale veď nám to tak stačí a my ani nemáme čas na to chodiť každý deň nakupovať." odpovedal Bax ale ja som i tak povedal "Pokiaľ som tu ja, tak každé ráno tu budú čerstvé rohlíki alebo žemle, dnes som kupil aj aj lebo som nevedel čo máte rádi." "Nám to je jedno, my sme rádi že máme aspoň čo zjesť." odpovedal Haus a potom už sme počuli ako ide Wedry dole schodmi a odrazu bol počuť veľký rachot a tak som sa išiel pozrieť čo sa stalo ale Haus bol skôr lebo ja som si stále musel pomáhať barlami a Bax asi nič nepočul, lebo sa ani neobzrel. Keď som už konečne došiel k zdroju to rachotu tak som iba videl ako Haus pomáha vstať Wedrymu. Z toho som usúdil že pravdepodobne spadol zo schodoch. "Si v pohode?" opýtal sa Haus z ustarosteným hlasom "Hej som OK, len som spadol z posledných piatich schodoch, lebo som nevnímal okolie ale som bol zamyslený." potom dobehol Bax a opýtal sa "Čo sa stalo že ste odrazu odbehli a mňa ste tam nechali len tak samého v kuchyni?" v jeho hlase trochu smútok ale na tvári bol usmiatý. "Mrzí nás to, ale Wedry spadol zo schodov tak sme mu išli pomôcť... nóó teda aspoň Haus, lebo já... no viete." odrazu som zosmutnel a podlomili sa mi ruky a spadol som na zem, lebo som si spomenul na rodičov. Potom sa ku mne zohol rýchlo Bax a povedal "No ták... už to nerieš teraz si s námi a aj s námi už bývaš... Nie si len náš hosť ale už si náš spolubyvajúci a inak o jakej máme ísť pozrieť tie byty?" opýtal sa Bax trochu hlasnejšie aby to počuli aj Haus a Wedry. Haus sa pozrel na hodinky a povedal "Asi približne o hodinu....Ale no ták vstavaj už to čo bolo, bolo už to nezmeníš nechaj to plavať, lebo to zlé čo sa ti stalo sa v budúcnosti obrati na dobré." ja som sa len tak usmial aby to nevideli, ale bol som veľmi rád že pri mne niekto stojí, a tak som už prestal plakať a Bax s Hausom mi pomohli, aby som sa postavil.

--Asi o 15 minút neskôr--

Už sme boli po raňajkách a chystali sme sa pozrieť náš prvý byt, ale ten sme nechceli brať lebo mal iba 3 izby a mal len jedno poschodie, ale už sme to nemohli zrušiť, keď že ja som prišiel až včera večer a to sa dá zrušiť iba 24 hodín do predu. "Tak kde ste za chvíľu tam máme byť." zakričal Wedry a ja som už zišiel do po schodoch, ale už som bol bez barlí. A Wedry povedal "Naozaj to chceš risknúť že z hodiny na hodinu odložiš barle a už chceš začať chodiť normálne." cítil som v jeho hlase že sa o mňa bojí "Neboj sa už to bude dobré... Barle som už mohol prestať používať pred tromi dňami." povedal som aby som ukľudnil Wedryho. "Tak dobre no." povedal a už dole schádzali aj Bax s Hausom a tí tiež mali pripomienky ohľadom toho že nemám barle, ale i tak som ich nakoniec uľudnil a vyrazili sme. Asi o 10 minút už sme boli tam a chceli sme to vybaviť čo najskôr tak sme pozreli prvý byt. Bol pekný, ale mal málo miestností. Potom sme ešte išli pozrieť ostatné byty a nakoniec sme vyhodnotili že z PIATICH bytov, ktoré sme pozerali bol najlepší, aj cenovo, aj lokalitou, aj miestnosťami ŠTVRTÝ byt. A tak sme hňed v ten ďen podpísali zmluvu a išli sme späť do nášho starého bytu, zbaliť veci aby sme už hned zajtra mohli začať sťahovať. Ale ešte počas cesty sme sa zastavili na obed v jednom fast foode na obed. Potom keď sme dojedli ja som si musel odskočiť. Oni mi povedali že ma počkajú v aute. Potom keď som už višiel z fast foodo tak som videl Hausa ako si viaže šnurku. Tak som ho chcel potichi dobehnúť že ho vystraším ale on sa postavil a pokračoval cez cestu, ale nerozhliadol sa a ja som videl ako ide auto a tak som sa rozbehol (BTW. nemal som behať asi približne jeden mesiac, kvôli tej nohe) bolo to pre mňa ťažké behať ale i tak som stihol ho dobehnúť a strčiť ho mimo cestu aby ho nezrazilo auto a Haus iba zakričal "ČO TO DO PRDE** ROB..." zarazil sa, lebo sa pozrel do zadu a videl ako prechádza auto. Wedry s Baxom to asi nevideli lebo inak by už pri nás boli (určite by to videli aj z auta že kde sme tak dlho len mne sa to nechce rozpisovať.) a tak som k nemu pristúpil a pomohol mu vstať. počas cesty do auta sme sa dohodli že Baxovi a Wedrymu nebudeme nič hovoriť.

Tak tu je zase koniec. Áno ja viem že sa tu dálo to aj rozpísať viacej ale je 23:00 a vy už viete čo ale ešte si prečítajte úplny koniec minulého dielu aby ste nezabudli odpovedať. Takže sa majte a ČAUTE.

Fanfikcia O YoutuberochWhere stories live. Discover now