Fanfikcia O Youtuberoch

65.

--Pohľad Daniela--

"Bože, prečo ho musíš tak trestať. Milujem ho a nechcem aby sa trápil." povedal odrazu Michal. Nemohol som zaspať, lebo stále ma bolelo celé telo.  Michal mi dal pusu na líce a potom si ľahol. Bolo mi Michala veľmi ľúto, lebo sa stále trápi iba kvôli mne. Nevedel som čo budem robiť a aj keď som sa pokúsil zaspať, aj tak som nemohol, kvôli bolesti. Postavil som sa z postele, tak aby som nezobudil Michala. Išiel som do Radkovej izby, ktorá bola na prízemí, kde som išiel niečo natočiť. Natočil som dve sólo videa a jedno video so Štepánom (ako inak, kto iný by bol o 4 ráno online?). Pozrel som na hodinky a bolo 4 hodín ráno 25.8.2017 štvrtok. 

"Čo budem robiť teraz?" rozmýšľal som, ale keďže bolo leto tak čo sa dalo robiť? Isť von. Išiel som hore do izby pre mobil a peňaženku a potom som sa prezul a išiel som behať. Bežal som si cez Prahu a čakal som kým vyjdu prvé lúče slnka. Už som pred sebou videl Karlov most, tak som išiel tam. Oprel som sa o kraj a pozoroval som východ slnka. Celý môj pohľad smeroval iba na jeden bod a nič okolo toho. Pozrel som sa ešte na mobil koľko je hodín. Bolo 4:48. Slnko už vyšlo a nechcel som sa vrátiť naspäť, tak som pokračoval ďalej v behaní. Bežal som okolo Michalovej vili a chcel som ísť tam, kde ma zaviedol včera on (áno, podľa času v príbehu to bolo včera). Bežal som cez cestu, keď v tom predo mnou zastavila čierna dodávka. Chcel som ju obísť, ale okamžite sa otvorili dvere a vybehli na mňa nejaký muži zo zbraňami. Obkľúčili ma a ja som vôbec nevedel čo robiť.

"Okamžite zalez do vnútra, lebo ti vystrelím mozog z hlavy!" zakričal na mňa jeden s tých chlapov. Vošiel som do dodávky, kde bola nejaká stolička, muž ktorý ma opil v tom bare a tá žena, ktorá chcela mať so mnou sex. 

"Sadni si na tú stoličku." povedal ten muž. Nevedel som, čo sa bude diať, tak som radšej urobil ako povedal. Sadol som si na stoličku a okamžite mi ruky, aj nohy priviazali o stoličku. Zasvietili na mňa svetlá a tá žena z baru sa ku mne priblížila a začal ma hladiť. Niekedy mi prešla rukou po rozkroku. Nehovorím že ma to nevzrušovalo, ale nechcel som s ňou nič mať. Dvaja chlapi zobrali zo zeme kamery.

"Takže ty si sa s ňou nechcel vyspať, takže dnes to nebude iba medzi tebou a ňou, ale bude o tom vedieť celý svet." povedal ten muž. Vedel som k čomu to vedie, ale nevedel som či by nebolo lepšie keby ma zabili.

"Pustite ma veď nikomu som nič neurobil, alebo ma rovno zastreľte aj tak už som sa chcel zabiť." povedal som a dúfal som že ma pustia, ale nevadilo by mi aj keby ma zastrelili.

"Nepustíme ťa, ale ani ťa nezastrelíme. Tieto zbrane sú falošné. Kúpili sme ich v hračkárstve. Máme ťa priviazaného o stoličku, presne tak ako to chcela ona." povedal jeden z mužov a ukázal na tú ženu.

"Tak poďte, zapnite kamery a ideme na to." povedala tá žena a rozopla mi nohavice

--Pohľad Michala--

Niekto otvoril od izby dvere, tak som iba jemne otvoril oko. Bol to Daniel a bral si mobil zo stolíka. Určite išiel behať, tak som ho zatiaľ nechal odísť, ale keď zatvoril za sebou dvere, pomaly som vstal z postele a prezliekol som sa. Zobral som si mobil a kľúče. Už odišiel z bytu, tak som sa prezul a išiel za ním. Držal som si od neho odstup. Len tak si behal cez Prahu a potom zastavil na Karlovom moste. Určite chcel vidieť východ slnka. Už bolo vidieť slnko spoza horizontu, takže Daniel pokračoval ďalej. Behal okolo môjho domu a keďže som mal pri sebe kľúče, tak som si povedal že si pôjdem po veci. Asi išiel tam, kde som ho zobral včera ja. Odomkol som dvere a išiel hore do izby. Zobral som kufor, kde som si zbalil všetky veci a išiel som von. Zamkol som dvere, ale Daniela som nikde nevidel. Už som nechcel ísť za ním, tak som sa spoločne s kufrom vrátil domov. Bolo 6 hodín ráno a Daniel stále nebol doma. Zobral som mobil a zavolal som mu. Nezdvihol to, tak som sa išiel prezuť a chcel som ho ísť hľadať, ale keď som zišiel po schodoch, tak niekto zvonil. 

"Ano?" opýtal som sa do telefónu

"Ahoj Michal, to som ja Daniel. Pustíš ma do vnútra?"

"Samozrejme že ano." povedal som a stlačil som gombík na otváranie dverí.

Táák to už bude pre tento diel všetko, ďakujem že ste to dočítali až do konca, zatiaľ sa majte a ČAU