Fanfikcia O Youtuberoch

15.Wedry moja opatrovaťeľka

Sedeli sme na posteli a ja už som sa chystal to povedať "Lara mám ťa rád a chcem, aby si so mnou a mojími spolubyvajúcimi išla na Slovensko." povedal som a čakal som na jej reakciu "Pôjdem ráda s tebou, ale ak sa smiem opýtať tak načo?" opýtal sa s úsmevom. Ja som sa pozrel do zeme a povedal "Aby si ma doprovodila na..." "No ták pozeraj sa kľudne na mňa pôjdem s tebou kam len chceš." povedala Lara a ja som sa už pozrel na ňu a vo vnútri som sa usmieval. "Na pohreb." odpovedal som a hneď som sa pozrel do zeme. "Neboj sa pôjdem rada, ale musím si ísť niečo kúpiť, lebo nemám nič čierne." odpovedala Lara "Tak to pôjde s tebou, lebo ani ja nemám oblek, lebo ten mám zničený." odpovedal som a pozrel som na Laru. Ona sa usmiala a ja som jej úsmev opätoval. "Tak ideme teraz nie?" opýtal som sa. Potom do izby vošiel Wedry a povedal "Nikde nejdeš. Pekne ostaneš doma a sa vyliečiš." "Ale ja potrebujem niečo na seba, aby som nevyzeral ako bezdomovec na pohrebe svojej matky." trochu som sa nahneval, ale snažil som sa byť kľudny, aby to Wedry nepoznal. "Tak že ideme na pohreb tvojej matky. Tak to si musím kúpiť niečo veľmi pekné." "Dobre, ale pôjdem s tebou, aby sa ti zase niečo nestalo." odpovedal Wedry, ale to by som nebol ja keby som nenamietal "Mam 18. Lara ma... bude mať 18. Tak už sa viem o seba postarať aj sám, alebo nie?" "Vyzerá takto takto že asi nie." odpovedal uštipačne Wedry "Mne to nevadí že pôjde s námi. Pokiaľ ťa má na starosť, tak ísť musí." pridala sa Lara a ja som bol trochu prekvapený že sa pridala na jeho stranu "Ale... tak dobre pôjde s námi." Vyrazili sme do obchodu. Vošli sme do jedného obchodu kde si Lara vyberala niečo na seba. Bolo to docela rýchlo čo mňa aj Wedryho dosť prekvapilo. Už som mal nakúpené aj ja a išli sme domov. Po ceste sme ešte odviezli domov Laru a potom sme sa s Wedrym zastavili ešte v MC Donalde, aby sme sa najedli. Keď sme prišli domov, tak už na nás čakali Bax aj Haus. "Kde ste boli a nič ste nám nepovedali?" opýtal sa Haus "Boli sme kúpiť niečo na seba a neboli ste doma tak sme vás nechceli otravovať pri vašej "dôležitej" činnosti" povedal som a mal som úsmev na tvári. "Dobre, ale nabudúce môžte nechať aspoň lístok na stole." povedal Haus "Nabudúce ti to pošleme holubom." povedal Wedry a na tom sme sa zasmiali všetci. Ja som išiel do izby, ale Wedry ma zastavil a povedal "Kde sa tak ponáhľaš, veď vieš že po schodoch ísť sám nemôžeš." "Ach bože... nie som na vozíku, mám len barle." opovedal som trochu hlasnejšie, ale bol som kľudný "Ale keď spadneš tak možno budeš na vozíku. Raz už si bol a nepáčilo sa ti to, po druhý krát už byť nemusíš." "Tak dobre no." Wedry mi pomohol sa dostať do izby a ja som si sadol za počítač a išiel strihať video. Mal som dostrihané a dal som ho publikovať, ale spomenul som si na Marwexa ako mi povedal nech sa opýtam Baxa či by s ním nenatočil video. Išiel som sa zbaliť na zajtra. Potom ku mne prišiel Wedry a opýtal sa či mi netreba s niečim pomôcť. "Nie nič mi netreba, ale keď už si tu tak choď za Baxom a povedz mu že s ním chce Marwex natočiť video." "Dobre neboj sa poviem." odpovedal Wedry, keď už vychádzal z izby. Bol som rád že mám pri sebe niekoho, po tom všetkom čo sa udialo, ale už mi to trochu začína vadiť. Ešte šťastie že to je len na týždeň.

Ja viem že je to zase krátky diel, ale včera som to nechcel vydať, lebo som s tým nebol spokojný. Tak som to ešte dnes upravil a nechcelo sa mi písať zase niečo veľa, lebo i tak som teraz trochu chorý. Takže to už bude všetko pre tento diel majte sa a ČAU