Malia POV

57 5 0
                                    

Akurát sme zastavili pred jedným menším domčekom,ktorý nám pomohol zohnať Bobby. Neviem či by sme niečo tak na rýchlo našli samy.

„Vyzerá to tu pekne..na to,že sa tu vraždí" utrúsila som a vzala do rúk jednu krabicu plnú starých kníh. Pár som si ich od Bobbyho „požičala" ak by sme ich náhodou potrebovali. No ak ich stratím Bobby ma zabije.

Sam sa uchechtol a vzal mi z rúk škatuľu: „Ukáž,pomôžem ti pani Winchesterová." Pobozkal ma na líce a pobral sa k domu. Ja som zatiaľ omotala ruky okolo Elsinych pliec a viedla ju za Samom.

„Nevieme kto nás môže sledovať, takže budeme naše role hrať až do konca" šepla som jej do vlasov a vtisla jej tam letmí bozk.

Ak by nás teraz pozoroval náhodný okoloidúci pomyslel by si,že sme jedna šťastná rodinka a nie banda lovcov. Usmiala som sa na Sama a spolu s Elsou sme ho dohnali až k domu.

Sammy medzitým položil na zem krabicu: „Vážne si musela zobrať Bobbymu všetky tie knihy? Čo ak ich zničíš?"

„V tom prípade zničí Bobby mňa" zasmiala som sa a zavrela za sebou dvere.

Elsa netrpezlivo poskakovala na mieste: „A čo teraz?"

„Teraz nám idem uvariť niečo na obed" odvetila som a vybrala sa do kuchyne. Po ceste som sa však zastavila a vrátila sa k nim do chodby: „Lenže my sme si po ceste nekúpili žiadne potraviny."

„Zájdeme do nejakej miestnej reštaurácie. Aspoň nadviažeme priateľské vzťahy a trochu sa povypytujeme" Sam posunul krabicu do obývačky. Zasunul ju pod jeden z gaučov tak aby ju nebolo vidieť: „Len pre istotu."

Potom sme mohli vyraziť na obhliadku terénu.

Sedeli sme v jednom miestnom podniku a čakali kým nám donesú naše jedlá. Elsa zatiaľ znudene pozerala von oknom. Ja a Sam sme sedeli vedľa seba v objatí a zamilovane na seba pokukovali. Ani sme sa nemuseli veľmi snažiť v hraní našich úloh. Manželia sme predsa boli už viac ako rok. O ruku ma požiadal pred dvoma rokmi na Vianoce a tesne predtým ako prišla ďalšia zima sme sa vzali. To my pripomína,že tento rok sme Vianoce ani neoslavovali...nikto na to nejako nemal náladu.

„Neoslávili sme Vianoce.." podotkla som a oprela si hlavu o Sama.

Cítila som ako sa mu zdvíha hrudník: „Myslím,že to tak bolo najlepšie. Nikto nemal príliš veľkú chuť ich osláviť. Hlavne po tom čo sme tie pred rokom trávili všetci sami."

„Sami?" opýtala som sa a odtiahla sa od neho tak aby som mu videla do tváre.

Sam iba prikývol: „Amy sa utápala v depresiách u Bobbyho doma. Dean tam ostal aby na ňu dal pozor no aj on bol z toho všetkého poriadne otrasený. Bobby sa dokonca zavrel v jeho izbe a nevyšiel odtiaľ takmer celé sviatky."

„A ty?" jemne som ho pohladila po sánke.

Smutne sa usmial: „Ja som Vianoce strávil vo vašom rodinnom dome. Pravdu povediac som bol väčšinu času opitý. Každý deň som sedel v lese pri tvojom hrobe a utápal sa v smútku... Dean sa mi snažil dovolať no nikdy som mu to nezdvihol." „Takže som celé sviatky strávil sám v zničenom dome. Keď som trochu vytriezvel dal som to tam do poriadku. Aspoň tú časť kým som sa nedostal do kuchyne" odvrátil odo mňa pohľad, „ešte aj teraz tam je tmavý fľak na podlahe."

„Viem" odvetila som mierne, „videla som to tam,keď som sa dostala do domu."

Sam sa obrátil ku mne a utrel mi slzy z tváre. Ani som nevedela,že plačem.

„Tu je vaše jedlo. Ale prečo ten plač slečna?" pristavila sa pri nás staršia servírka. Vyzerala milo a mala prívetivý úsmev.

Potriasla som s hlavou: „Ale to nič. Viete len dnes sme sem s manželom prišli. Prenajali sme si tu neďaleko menší dom pri jazere a tak sa mi trochu cnie za domovom...Sme na svadobnej ceste, zdržíme sa tu pár dní" Trochu som potiahla nosom a bola hrdá na môj herecký talent.

„Som Samuel Rossi a toto je moja manželka Melinda a jej mladšia sestra Emma" predstavil nás Sam a podal staršej servírke ruku.

Elsa sa otočila od okna a usmiala sa na starú paní: „Zdravím."

„Milé dieťa," usmiala sa starká, „Ja som Anna. Môj manžel pracuje v neďalekom kvetinárstve. Och aby som vás už dlhšie nezdržiavala, tu sú vaše objednané jedlá. Prajem vám dobrú chuť, dúfam,že sa vám u nás v mestečku bude páčiť."

No to určite, pomyslela som si a pustila sa do môjho obedu.

SUPERNATURAL III.Where stories live. Discover now