SUPERNATURAL III.

Malia POV

„Išiel by si na ten lov prosím s ňou?" pozrela som na Deana keď sme spolu boli na chvíľu sami, „Vieš ako sa teraz správa a bojím sa,že sa tým dostane do problémov."

Dean vyzeral, že túto moju žiadosť očakával: „Dobre pôjdem s ňou. Idem jej to oznámiť. Tá bude mať zase „radosť." Prstami naznačil úvodzovky a vošiel späť do domu.

Ja som ostala stáť vonku a sledovala som ako padá sneh. Páčilo sa mi opäť vidieť bielo okolo seba, no asi by som radšej brala leto. Keď sa to tak vezme, nezažila som leto už ani nepamätám.

„Keď som umierala bola zima... Teraz ma vzkriesili a už zase je ZIMA!" vykríkla som a nazúrene kopla do kopy snehu na schodoch, „To ma nemohli vytiahnuť z pekla v lete? Nech už to bol ktokoľvek... Myslím,že by sa mi lepšie zotavovalo s martiny v ruke niekde na pláži ako s teplou čokoládou v snehu!"

„Trpíš samomluvou?" opýtal sa dievčenský hlas.

Otočila som sa a zbadala to isté dievča ako ráno pri raňajkách. „Poslednou dobou dosť často ako sa zdá" zasmiala som sa a odpila si z čokolády.

„Amy vravela,že si jej sestra" povedala a vyšla až von ku mne.

Otočila som sa jej smerom: „To som. A ty si?"

„Elsa..." objasnila mi.

Trklo mi to: „To dievčatko spred 5 rokov že? Moja sestra sa vtedy hrala na tvoju psychologičku." Elsa len prikývla a opäť sa schovala dnu do domu.

Kopla som do seba zvyšok kedysi teplého nápoja a tiež vošla do domu. Sammy sedel na gauči a lúskal arašidy.

„Ahoj veverička" usmiala som sa a prisadla si k nemu. Vzala som si od neho pár orieškov a hodila si ich do úst, „Dean už oznámil Amy,že ide s ňou?"

Prikývol: „Nebola z toho veľmi nadšená."

„Viem si predstaviť" podotkla som a oprela sa o neho. Vzala som môj mobil zo stola a zapojila do neho slúchatka. Pustilo mi to prvú pesničku v mojom zozname- pieseň s rozprávky Spirited Away. Jedno sluchatko som podala Samovi: „Ako menšia som tú rozprávku zbožňovala. Vždy sa mi páčila tá melódia."

Sam ďalej lúskal arašidy: „Môžeme si to spolu niekedy pozrieť ak budeš chcieť."

„Ty by si si kvôli mne pozrel rozprávku? Aww, to je od teba zlaté" rozplývala som sa a v uchu mi ďalej hrala pieseň.

Celý zvyšok dňa sme sa len tak poflakovali a nič nerobili. So Samom sme takmer celé poubedie preležali na gauči a obhadzovali sa orieškami. Ktoré sa teraz váľali všade po zemi okolo nás.

Ležala som na kraji gauča a Sam bol pritisnutý vzadu za mnou. Objíma ma okolo pása a druhou rukou sa hral s mojou gumičkou,ktorá len pred chvíľou bola ešte na mojich vlasoch.

„Asi by sme mohli uvariť niečo na večeru" podotkla som len tak mimochodom a čakala na zázrak,že sa tá večera pripraví sama.

Sam sa ani nepohol: „Myslím,že pár dní vydržíme aj na pive."

„My s Bobbym možno áno,ale to decko sotva" zasmiala som sa na tom.

Sam sa tiež postavil a vrátil mi gumičku: „myslím,že ingrediencie na palacinky by tu byť mohli..."

„Ak tu nič nebude, ostávame o hlade až kým sa nepôjde na nákup" usúdila som a rýchlo si vlasy zmotala do vysokého drdola. Obula som si topánky a trochu si upravila dĺžku nohavíc. Teraz som na sebe mala Amyn fialový pulóver s čiernymi legínami. Hoci mi to bolo trošičku dlhé bolo to stále lepšie ako sa topiť v Samovom oblečení.

Obaja sme ruka v ruke prešli do kuchyne. Tam som sa pustila do hľadania prísad na palacinky. Múku sa nám podarilo nájsť takmer okamžite, rovnako aj vajíčka a po chvíli sme našli aj soľ,cukor a mlieko.

Všetko som si to vyložila na kuchynskú linku a Sam mi podal jednú obrovskú misku kde som všetko nahádzala.

„Nikdy som nerobila palacinky podľa receptu, je to iba zbytočné zdržovanie pri práci. Vždy tam hodím kúsok zo všetkého a potom pridávam veci podľa toho ako sa mi to práve hodí" smiala som sa zatiaľ čo som miešala palacinkové cesto.

Sam zatiaľ hľadal vhodnú panvicu: „To vysvetľuje prečo sme práve Bobbymu minuli väčšinu jedlých surovín v dome."

„Ja som vás počul" ozvalo sa z obývačky a my sme sa rozosmiali.

Odkričala som mu naspäť: „Kúpim ti nové potraviny, sľubujem.

Sam vybral konečne panvicu a postavil ju na na zapnutý šporák. Ja som zatiaľ ochutnala cesto a hodila tam ešte trochu cukru. Prešla som k panvici a obaja sme čakali kým sa rozohreje.

Hoci sa to nezdalo Sam bol v kuchyni dosť zdatný. Palacinky vyhadzoval do vzduchu a tie mu vždy elegantne pristali späť a panvici. Za to keď som sa o to pokúšala ja, tá moja ostala zalepená na strope.

Keď sme mali jedlo hotové zavolali sme dole najesť sa aj Elsu. Celý deň bola zavretá hore v Amynej izbe a myslím,že sa už poriadne nudila.

„Tamtie sú s džemom a tie druhé s nutelou" milo som sa na ňu usmiala a išla si sadnúť do obývačky k Samovi a Bobbymu. Pozrela som na Sama: „Nedali by sme si menší tréning? Nudím sa."

Sam na mňa prekvapene pozrel: „Myslím,že by sme na to mali ísť.."

„Ak povieš pomaly zastrelím ťa. Manžel nemanžel" utrúsila som.

Sam si radšej zahryzol do jazyka: „Tak dobre teda. Skočíme na srelnicu a vezmeme so sebou aj nováčika." Ukázal na Elsu,ktorá práve dojedala večeru.

„Bež sa hore pobaliť" povedala som jej a ona rýchlo zoskočila zo stoličky a utekala hore.

O pol hodinu sme akurát vystupovali z auta pri jednej opustenej strelnici. Na verejnú by nás zrejme nepustili z dieťaťom. Toto bola naša druhá varianta.

Sam sa natiahol a zapol veľké lampy,ktoré osvetlili starú strelnicu niekde uprostred poľa či čo to bolo.

Prešla som k jednému zo stolou a položila naň tašku. Vybrala som rôzne zbrane a spolu so Samom sme Else vystetlili ako zbraň zložiť,nabyť,odistiť a opäť zaistiť.

Podala som jej môj glok 8: „Tak ukáž akú máš mušku." S rukou na jej chrbte som ju doviedla až k zábraam pred strelnicou kde boli v zadnej časti pozemku pripevnené drevené makety ľudí. Ukázala som jej základný postoj a ruky s pištoľou jej dala do správnej polohy: „Takže z hlboka sa nadýchni,zamier,vydýchni a vystreľ. Je to jednoduché."

„Niekto stojí vzadu pri tých figurínach" povedal Sam a prihnal sa ku mne.

Vzala som Else zbraň s rúk a namerila ňou na miesto kde Sam videl tú postavu. No už tam nikto nebol.

Obzerala som sa okolo: „Ideme späť."

Otočili sme sa na odchod no cestu nám zastal jeden muž v baloňáku. Sam pecnejšie stlačil zbraň v jeho ruke no zatiaľ ňou na muža nemieril.

Za to ja hej: „Kto ste?"

„Volám sa Castiel" odpovedal chlapík, „som anjel Pána."