• Mҽɱвҽɾ σƒ втѕ • ✔

CHAPTER 3: Roommate?

Taehyung zostal po jeho slovách ticho. Yoongi mal pravdu.

„Dobre. Tak aby to bolo spravodlivé, poďme hlasovať." navrhol Namjoon. „Kto je za to aby bola Min-Ji v našej skupine, nech sa postaví za mňa. Kto nie, za Taehyunga."

Zrazu všetci stíchli a chvíľu tam len tak stáli. Čože?! A čo bude so mnou ak ma odmietnu? Kam pôjdem? Keď už som pomaly strácala nádej, všetci sa postavili za Namjoona. Všetci! Ešte aj Yoongi! Zrejme myslel tie slová vážne..

„Tsch.. Robte si ako chcete..." povedal nahnevane Taehyung a odišiel hore do svojej izby.

„Prepáč mu. Zvyčajne sa takto nechová, neviem čo to do neho vošlo.." ospravedlňoval sa mi Jimin.

„To je v pohode. Ja to chápem." usmiala som sa na neho.

„Je to moja chyba. Mal som vám o tom povedať skôr. Prepáčte.." ospravedlnil sa Namjoon.

„Namjoon nemusíš sa nám ospravedlňovať. Urobil si to čo si ako líder mal urobiť a my s tebou súhlasíme. A aj Taehyung bude, len mu treba dať čas.." povedal Hobi a potľapkal ho po pleci.

„GROOUP HUUUG!!" zakričal Jimin a zdrapil ma do jeho objatia.

Keď to uvideli ostatní, okamžite sa k nám pridali. Všetci okrem Yoongiho.

„Nechcem rušiť ale myslím, že tu niečo prihára." vyrušil nás Yoongi.

„Oh nie! Raňajky!!!" zvískol Jin a okamžite bežal do kuchyne, na čom sme sa zasmiali.

✨🌈✨

Po raňajkách ktoré boli vynikajúce, sa všetci zdvihli od stola a išli preč. Všetok ten riad na stole nechali tam. Ostal tam len Jin a ja.

„To je tu vždy takto?" nedalo mi to a spýtala som sa ho.

„Čo myslíš?"

„To tu varíš a ešte aj riadiš a nikto ti nepomôže?"

„Tak je to tu od začiatku." usmial sa.

„Tak odteraz to už tak nebude." povedala som a vzala zo stola taniere do kuchyne.

„Čo tým myslíš?" opýtal sa Jin keď vošiel do kuchyne.

„Ja ti pomôžem. Či už s varením alebo s riadením."

„To nemusíš Min-Ji. Ja to zvládnem."

„Ber to ako moju vďaku za skvelo uvarené jedlo. Odteraz tu budú dve žienky domáce!" zasmiala som sa.

Nemal inú možnosť ako súhlasiť.

✨🌈✨

Po jedle ma Namjoon vzal do BigHitu. Tam som "zoficiálnila" svoje rozhodnutie. Stále si nie som istá či som urobila dobre, ale už sa to nedá vrátiť späť.

Kedže som zo sebou nemala žiadne veci a myslím že teta by mi ich asi nevrátila, išli sme aj do obchodu. Kúpila som si tam všetko potrebné. Namjoon sa dosť čudoval. Myslel si že toho nakúpim za plné auto, ja ale taká nie som. Ja si vystačím s pár vecami ktoré fakt potrebujem. Keď som chcela platiť predbehol ma a zaplatil to za mňa. To ma nahnevalo. Viem že je slušne vychovaný, ale nemusí toho pre mňa robiť toľko. Neviem ako a kedy mu to oplatím..

✨🌈✨

Keď sme prišli domov, už nás tam čakal Jimin s Jinom.