„Máš strach Potterka?" „To chceš Malfoy?"

Pobozkáš ma?

  „Takže?" nechápavo na mňa pozrel.„Čo si o tom myslíš?" skúsila som presnejšie.„Neviem. Vyzerá to tak že ju má otec rád ale...naozaj neviem čo si o tom mám myslieť hovoríme o najväčšej smťožrútke aj keby som ako veľmi chcel nadá sa ani len kúsok veriť tomu že je..."„Dobrá?" doplnila som a Scorpius prikývol.„Chceš to povedať Sonyi?"„Na tom nezáleží aj tak ju nenávidí a to sa nezmení." „Je to jej mama."„Nie Lily je to šialená mrcha ktorej sa Merlin vie akou náhodou narodila dcéra , ktorá nemá sklony k viere vo Voldemorta." chvíľu bolo ticho a obaja sme riešili svoje vlastné myšlienky.„Tvoj otec bol tiež smrťožrút...a je jasné že nie je zlý človek napriek tomu všetkému za čo ho súdili." nemohla osom to nechať tak aj keď mi bolo jasné že si v podstate zastávam Bellatrix Lestrangeovú čo bolo absurdné a šialené zároveň.„Nya ti povedala o tom prečo sa narodila tri roky po otcovej smrti a ako to vôbec bolo možné keďže Bella otehotnela počas vojny."„Ja..."„Však je to tak?!" z tónu jeho hlasu ma až zamrazilo. V tom som videla len jeho žiariace sivé oči. Stále v šoku som len opatrne prikývla„Nikto okrem mojich rodičov a Bellatrix nevie ako to naozaj bolo. A pokiaľ nemáš v pláne opýtať sa jedného z nich  alebo ísť za ňou osobne do Azkabanu ani sa pravdu nikdy nedozvieme. Zmier sa s tým že nie každý ma ideálnych rodičov a nehľadaj vo všetkých len to dobré, ľudia sú kurvy či sa ti to páči alebo nie!" nechápala som takejto zmene jeho nálady. Nevedela som čo mám povedať alebo či je lepšie radej byť ticho.„Nepleť sa do vecí, do ktorých ťa nič nie je." povedal už kľudne a pomaly šeptom ale stále ma prebodávam ľadovým pohľadom.„Nikto mi nebude hovoriť čo mám robiť a je mi jedno čo si myslíš ty alebo ktokoľvek iný ak by to všetko bola pravda Nya by bola pravdepodobne mŕtva alebo by sa nikdy nenarodila a tvoj otec je dobrý človek ktorému smrťožrúti zobrali veľa a pochybujem že mal detstvo aspoň zďaleka také ako ty alebo ja a má plné právo nenávidieť všetko s tým svinstvom spojené. Keby ale bolo všetko pravda nedokázal by byť v jednej miestnosti s niekym ako je Bellatrix a nie to vychovávať jej dcéru. Mysli si čo chceš ale ani jeden z nás si nedokáže v žiadnom prípad vysvetliť prečo to tak je ale určite nie tak ako to tvrdí ministerstvo alebo kľudne celý čarodejnícky svet viem že je to v podstate nemožné ale Bellatrix nie je také monštrum ako tvrdíš. Ak teraz dovolíš chcem spať takže vypadni." nastalo ticho ja som sa snažila predýchať čo som vlastne povedala a Malfoy si musel pomyslieť že som sa načisto zbláznila. Po nekonečne dlhých sekundách sa postavil a bez jediného pohľadu či slova odchádzal. Pri dverách sa ale zastavil. Všimla som si to až keď mieril naspäť ku mne.„Čo ešte...?" otočila som sa naštvane v tom ma chytil za pád prudko si a pritiahol, druhú ruku mi položil na líce a vášnivo ma pobozkal.„Čo to kurva...?" zase sa mi nepodarilo dokončiť lebo naše pery opäť spojil. Mierne sa odtiahol a oprel si čelo o moje.„Nič nehovor." zašepkal. Čakala som že odstráni tu medzierku medzi nami ale nestalo sa. Namiesto toho ma pustil a zas sa chystal odísť.„Tak to teda nie!" pomyslela som si. Zatvorila som mu dvere rovno pred nosom a oprela som sa o nich aby som mu prekazila akúkoľvek možnosť odísť.„Čo to robíš?" opýtal sa vyrovnane.„To isté sa chcem opýtať ja teba už mám dosť  toho ako vždy prídeš najprv mam bozkávaš potom vyzliekaš a nakoniec na mňa ani nepozrieš!" vybehla som naštvane a snažila som sa hlavne nevybuchnúť lebo to by som zobudila naozaj všetkých.„Chceš počuť pravdu? O tom akú mám na teba neskutočnú chuť a  čo by som teraz a vlastne vždy keď som s tebou najradšej urobil? Nedokážeš si to ani predstaviť!" zasyčal a ja som len čakala kedy aj jemu už prasknú nervy.„Prečo to neurobíš?" neviem či som už naozaj zošalela ale rypla som ešte.„Nemôžem kurva Potterová veď si Alova sestra, malá sestrička môjho najlepšieho kamaráta!" vykríkol, povedala by som až zúfalo. Úplne som sa uvoľnila čoho si on všimol a využil to aby ma posunul na bok a mohol otvoriť dvere. Jemne som ho chytila za ruku:„Ostaň tu so mnou." zašepkala som s malou dušičkou a takmer nepoznateľnou nádejou v hlase. Bez slova sme sa otočili a išli k posteli, stále ma pritom držal za ruku. Ľahli sme si prikryli sa, ja som si položila hlavu na jeho hruď a on ma hladkal po vlasoch.„Scorpius?"„Hm?"„Prečo môjho brata voláš Alko?" skúsila som trochu odľahčiť situáciu. Mierne sa zasmial.„Lebo chlastá alkohol a ten má predsa skratku alko alebo nealko. A keďže sa vlastne volá Al..tak Alko k nemu sedí." musela som sa začať smiať.„Ste idioti viete o tom?" dostala som zo seba cez smiech.„Ale no ták nemôžeš povedať že to k sebe nejde."„Nehádam sa radšej."„Dobre robíš proti mne by si aj tak nemala šancu."„Čo prosím? Tak to si teda na omyle." smiali sme sa až kým sa neozvalo nespokojné vrčanie s vedľajšej postele. Rýchlo sme radšej stíchli aby sme nikoho nezobudili.„Pobozkáš ma?" zašepkala som do ticha. Mám pocit že som aj trochu dúfala že už spí. Jemne mi zdvihol hlavu a urobil prsne to čo som od neho chcela. Neviem ako dlho sme sa bozkávali ale bolo to fakt dosť dlho. Ešte chvíľu sme sa rozprávali a nakoniec sme zaspali v objatí.