„Máš strach Potterka?" „To chceš Malfoy?"

Motivácia na výhru?

„Lilynka vstávame." Veselo so mnou triasla moja milovaná sesternica. „Rose..." Zamrmlala som unavene do vankúša a ani som sa neunúvala otvoriť oči. „No tak vylez z tej postele!!" Hučala do mňa. „Poser sa!" Zašomrala som a otočila sa na druhý bok. „Je na čase vyskúšať MSPNZ! nemyslíš?" Uchechtla sa škodoradostne Rose pravdepodobne smerom ku Alice. „Rose neviem či je to..." Alice nestihla dopovedať pretože: „VSTAVAAAAAAJ JE TO TUUU TVOJ PRVYYYYY ZAPAAAAAAS WOHOOOO!!!!" Rose vrieskala ako nepríčetná, skákala mi po posteli...alebo skôr priamo PO MNE a striekala po mne vodnou pištoľou. „Ty si úplne chorá!!" Skríkla som po nej. Vyvrieskala som jej aká je hlúpa a že sa absolútne zbláznila. Ona sa len šialene smiala a vyškierala. Naštvane som sa prezliekala z mokrého pyžama. „Povieš mi čo ti to napadlo? A čo je to ten MSPNZ?!" stále som mierne vrieskala. „To moja drahá je MALFOYOV SPÔSOB PREBUDENIA NA ZÁPAS!" vykríkla Rose nadšene. „O čom to do riti trepeš?" Malfoy sem, Malfoy tam...ach bože. „Keď mala Rose svoj prvý zápas Scorpius si dal tú námahu keďže vie aké je ťažké dostať z postele niekoho kto má trému z prvého zápasu vkradol sa až sem a presne toto jej urobil." Vysvetlila mi Alice. Skoro som tam odpadla. „Žartuješ...žartuje však?" Pýtala som sa zvyšných spolubývajúcich ale ony sa len tupo vyškierali. „Kto by bol povedal, že sa mi tá jeho pištolka bude hodiť." Vravela Rose viac menej pre seba a odkladala vodnú pištoľ do skrine. „Všetci sa zbláznili." Zamrmlala som si popod nos a chcela som vyjsť z izby ale Rose ma zdrapla za hábit a vtiahla späť. „Kam si myslíš , že ideš? Takto???" Zdvihla obočie a premeriavala si ma. Nechápala som o čo jej ide veď som mala normálny chrabromilsky hábit. „Dala mi ho včera Bellova ale ty si prišla až keď som spala takže som ti ho nestihla dať." Veselo poskakovala pri skriňi a nakoniec  z nej vytiahla poskladaný kompletný metlobalovy dres aj s chráničmi a všetkými hlúposťami ako okuliare do dažďa a tak ďalej. „Načo toľká šaráda, veď to bude jeden zápas." Nechápala som. „Akože jeden? Veď Rose si nezahrá do konca roka, sama Pomfreyová to povedala." Zaplietla sa do toho Suzanne. Ešte aj ona vie čo sa tam povedalo? Na Rokfortu sa všetko šíri rýchlejšie ako ebola... „Nechaj tak Suzanne, Lily má len trému." Žmurkla na mňa chápavo Rose. Vďačne som sa usmiala, že to ďalej nerozoberala. Prezliekla som sa do dresu, ale zostala som vo svetri a plášť som niesla v ruke. Nesadla som si ku slizolinskemu stolu tak ako obyčajne ale tentoraz k svojim. Za, ktorých som bola ochotná onedlho bojovať proti najlepšiemu stíhačovi Rokfortu. Aj keď som o svojej odvahe miestami taká presvedčená nebola... Hneď ako si ma Lex s Claris všimli prišli ku mne.„Dnes vám to natrieme." uškrnula sa Lex. Aj ona presne ako ja a všetci metlobalisti ešte plášte nemali a sedeli vo svetroch.„To sa ešte uvidí Zabinyová." hrdo som sa vzpriamila.„Kde je Sonya?" všimla som si, že nám niekto chýba.„Dobrá otázka, keď sme sa zobudili bola už preč." Neveriacky som na Lexi pozrela: „To nie je možné, veď ona je horšia ako Al, nevstane ani keby jej pri posteli bojovali smrťožrúti." zaprotestovala som. Sonyu vždy baby museli budiť aj pol hodinu. Ozvali sa výkriky a potlesk. Prekrútila som očami. Nemusela som sa ani otáčať aby som zistila čo sa deje. Kapitán Malfoy práve vošiel do siene.„Idem sa prejsť aj keď pochybujem , že je tu niekde miesto kde neoxiduje jeho ego." odvrkla som si a radšej som odišla. Kráčala som po prázdnej chodbe na šiestom poschodí. Započula som hlasy. Nenápadne som chcela nazrieť do učebne lebo som mala pocit, že jeden s tých hlasov patril Sonyi. Už keď jemne potvárala dvere niekto zakričal: „Potterová!" trhla som sebou a prudko som sa otočila.„Malfoy." zavrčala som.„Čo tu robíš?"„Čo je teba do toho?" odbila som ho naštvane. Vošla som do učebne a on hneď vletel za mnou skočil po mne a rukami mi zakrýval oči.„Malfoy užaj ma pusti jeblo ti?" zhúkla som a snažila som ho od seba odtlačiť. Niečo buchlo, asi Malfoy zakopol. Ale o čo, veď sme stáli v prázdnom priestore. Silno som sa zaprela a odstrkla ho. Nikoho som okolo nevidela.„O čo ti ide kretén?" zavrčala som na neho. Parkety za mnou, pri dverách, zavŕzgali ale keď som sa otočila nikto tam nebol. Zamračila som sa a podišla bližšie k zatvoreným dverám. Prisahala by som , že čím som stála bližšie, cítila som silnú pánsku kolínsku prekrývanú ženskou sexy vôňou. Išla som ešte bližšie a na líci som cítila teplý vzduch. Zdvihla som ruku, že ju natiahnem pred seba ale Malfoy mi ju schytil otočil k sebe a doslova sa na mňa vrhol. Chcela som cúvnuť ale tak ho trhlo akoby kvôli tomu mal niekto umrieť. Zastavil má tak že ma chytil za zadok a pritiahol k sebe. Chcela som sa brániť jeho dotykom a bozkom ale nešlo to. Zavrel dvere a pritlačil ma o nich. Tak moment, veď tie dvere boli zatvorené, napadlo mi. Nemohla som sa tým viac zaoberať. Možno mohla ale nedokázala som to. Úplne som mu podľahla. Jeho ruky blúdili po mojom chrbte. Zdvihol ma za zadok a ja som mu obmotala nohy okolo pásu. Prešiel ku stolu , z ktorého rukou zhodil všetky veci, ktoré s rachotom dopadli na zem. Položil ma naň a pritiahol si ma ešte bližšie aj keď to už asi ani nebolo možné. Pocítila som ako sa jeho pýcha prejavuje. Zaryl mi ruky do stehien a jemne zahryzol do spodnej pery. Trochu sa odtiahol a v jeho očiach som uvidela...Zdesenie? Strach? Zúfalstvo? Všimol si otázku v mojich očiach. Zložil ruky z môjho zadku a chcel sa odtiahnuť ale nohami som ho nepustila. Vedela som o čo mu ide, druhý krát som ale bola na to pripravená. „Povedal si, že ak budeme v tomto pokračovať chceš od toho niečo viac a to nemôžeš...ale čo ak to chcem ja?" Povedala som potichu. Prekvapene sa mňa pozrel. Pritiahla som ho nohami opäť do telesnej blízkosti a do ucha som mu zvodne a rozhodnuto zašepkala: „Chcem ťa." Zase ma strhol k sebe a náruživo bozkával. Vyzliekol mi sveter a ja som sa vtedy hanbila ako nikdy predtým, nikdy som takto nebola pred žiadnym chlapcom. Sedela som polonahá v učebni na stole, s nadržaným Malfoyom. Bozky posunul na môj krk, prsia a späť. Zatiaľ čo sa venoval môjmu krku, jednu ruku nechal na mojich prsiach a druhou mi hladkal vnútornú stranu stehien.Jemne som zastonala. Slabo chytil do zubov moje pery ešte raz ich pobozkal oprel si čelo o moje a ruky mi položil na boky.„Budem tvoj, celý len tvoj...ak ma dnes porazíš." zašepkal prebodávajúc svojimi búrkovo sivými očami tie moje. Nedokázala som sa pohnúť. Nahodil ten svoj víťazoslávny, sebavedomý úškrn podal mi sveter a bez slova odišiel. Nemohla som uveriť čo sa práve stalo a už vôbec nie jeho slovám.„LILY, LILY!" kričala Lex a vletela do učebne.„Prečo si..." ostala zarazene stáť keď ma uvidela na tom stole naokolo neporiadok a na vyše v podprsenke.„Chcem to vôbec vedieť?" opýtala sa.„Radšej nie." chápavo prikývla.„No tak poď už toto musíš vidieť." znova sa usmievala a ťahala ma preč. Dobehli sme do veľkej siene kde okolo chrabromislekého stola stála polovica Rokfortu.„Nechcel som ju otvoriť, ale oni ma donútili." povedal James ospravedlňujúco keď sme sa pretlačili dopredu a ukázal na Freda s Roxanne.„BLBOSŤ!" zhúkli po ňom naraz. Nechápavo som pozrela na stôl kde bol nejaký veľký odbalený darček, pri ktorom sedela moja sova.„Fuck." vyšlo zo mňa keď som zistila čo to je.