„Máš strach Potterka?" „To chceš Malfoy?"

„Ty suka!"

„Už musíme." „Ale no tak ešte chvíľu." „Nie už tak budú klebety." „Tak ich môžme ešte trošku prehĺbiť." Neochotne som otvorila oči a znechutene sa otočila za hlasmi. „Čo keby ste sklapli?" Opýtala som sa podráždene. „Prepáč...no tak ja idem na nultu na transfiguráciu ahojte. A ďakujem za perinu Lily." Vykoktala Rose a vybehla z izby. „Čo čumiš choď za ňou nie?" Zavrčala som na Malfoya, ktorý stále ležal v Roseinej posteli a priblblo sa na mňa usmieval. „Chrbaromil ma hodinu s bystrohlavom takže mám ešte čas." Povzdychla som si naštvane ale bola príšerne unavená tak som sa len prevalila na druhý bok chrbtom k nemu a pokračovala v spánku. „Ťažká noc Potterka?" „Zavri hubu Malfoy...a rovno aj okno je tu zima." Zašomrala som a zazívala. Cítila som ako na mňa položil perinu. Prijemne to začalo hriať tak som už už zaspávala keby si ten kretén neľahol ku mne, nedal mi ruku okolo pása chytil moje ľadové ruky a pritiahol si ma bližšie, vlastne úplne k sebe. „Čo to kurva..." „Len ťa chcem zahriať, pokojne spi." Prerušil ma. Prisahala by som že som v ten moment mala v očiach blesky od hnevu. „Vypadni z mojej postele lebo ťa z nej vykopem." Zhúkla som tak hlasno až nadskočil. „Čo sa deje?" Opýtala sa vystrašene Synthia čo sa kvôli tomu kriku zobudila. On sa svetelnou rýchlosťou zakryl perinou a úplne na mňa nacapil. „Prosím nie, urobím čokoľvek." Zašepkal mi najtichšie ako to šlo. „Zle sny." Vysvetlila som jednoducho a Synthia sa zase zvalila do perín. „A teraz vypadni." Zasyčala som podráždene. Bez slov vstal ale počula som ako sa vo dverách zastavil. „Ak ma tak nenávidíš prečo nosíš tu mikinu?" Po chrbte mi prebehol mráz. Netušila som čo mu mám na to povedať. Sama som poriadne nevedela prečo som si obliekla práve jeho mikinu. Posadila som sa vyzliekla ju a hodila som ju po ňom cez celú miestnosť. „Práve som ju donosila." Arogantne som sa zaškerila a zase zaľahla. Konečne vypadol. Prišlo mi to ako maximálne desať minút keď mi zazvonil budík. Ešte viac naštvane ako pred hodinou som sa vytrepala z postele išla do kúpeľne dala sa ako tak do kopy a išla som na raňajky.„Dobré ráno."zavrčala som mrzuto. „Aj tebe." Odzdravili baby zaspato. „Kde je Sonya?" Opýtala som sa kým som si nalievala kávu. „Netušíme a úprimne ja osobne to ani radšej nechcem vedieť." Povedala Lex nezaujato. Celé vyučovanie sme Sonyu nevideli. Začínalo nám to byť dosť čudné ale napadlo nám že po včerajšku potrebuje trochu pauzu. Radosť akú som cítila keď som sa večer konečne zvalila do postele bola neopísateľná. „Lily spíš?". „Rose pokiaľ niekto neumiera daj mi pokoj." Povedala som skôr do vankúša. „Ja len že...ide o to ráno...chcem aby si vedela..." „Za prvé je mi úplne ukradnuté čo máš s Malfoyom za druhé ani keby to bola láska tvojho života nezmení sa môj názor že je to aristokraticky sebecký namyslený kurevnik a za tretie som unavená takže mi daj pokoj." Na chvíľu som podvihla hlavu ale hneď po mojom preslove som pokračovala v zaspávaní. „Ale ja s ním nič nemám. Na tej párty som sa rozišla s Thomasom tým Jamesovim spolužiakom z bystrohlavu. Videla som ho ako bozkáva Brigitte Bulstrodovu. Scorpius je môj najlepší priateľ keď nepočítam Alice. Necítila som sa najlepšie tak mi sľúbil že ostane pri mne." „Aha..." Zamrmlala som polo mimo: „...skončila si?" Dodala som nakoniec a ani som nechala na odpoveď lebo som sa jej otočila chrbtom a konečne som sladko zaspala.
„Dobré ránko." Pozdravila Sonya a s úsmevom si prisadla k raňajkám. „Ale čo niekto sa dobre vyspal?" Podripla som. „Ale čo ti poviem. Blížia sa sviatky a hneď po nich LETO!" Zvýskla nadšene. „Ach skoro som zabudla že v sobotu ideme domov." Vzdychla Lex. „Nenávidim veľkú noc." Zasyčala som. „Ja ju mám celkom rada. Pansy robí skvelé koláčiky." Žmurkla na nás Sonya a z veselá si nakladala praženicu. „Podľa mňa sa včera niekde trafila do hlavy." Zašepkala mi Lex. Vybuchla som do smiechu a skoro som sa zadusila kávou.
Zvyšok týždňa prebehol pokojne. Veci som si začala baliť až v sobotu ráno a to som lietala po izbe ako šialená lebo som nič nestíhala.
„Mami, Ocko." Vykríkla som nadšene keď som ich konečne uvidela na nástupišti. „Zlatíčko moje." Objala som rýchlo mama aby ju otec nepredbehol. „Aka bola cesta princezná?" „Ocko už nie som malá, nevolaj ma princezná." Zatvárila som sa akože urazene ale dlho mi to nevydržalo. „James!" Vykríkla mama lebo ju ten cvok zo zadu nastrašil. „Aj ja ťa rád vidím mamička." Vyškeril sa na ňu. Otec sa len spokojné usmieval. „Ty sa ani neprivítaš?" Opýtal sa Ala. „Zdravim milá rodinka budete tak láskavý a pohnete si chcem ísť domov." Doslova to naštvane vypluľ a ráznym krokom odchádzal zo stanice. Vymenili sme si nechápavé pohľady ale ďalej sme to už neriešili. Veľmi dobre všetci vieme aký Al dokáže byť keď má tie svoje výkivy nálad. Večer k nám prišli na večeru Ron a Hermiona s Rose a Hugom. Dokonca aj Teddy je späť na celý týždeň. Sedeli sme za stolom a veselo debatovali. „Pre Dumbledora ako ste nám rýchlo vyrástli." Povedala Hermiona smutne. „Hlavne vy dievčatá ešte akoby včera sme vám s Harrym prehľadávali celý Londýn aby sme našli novú Barbie." Smial sa Ron. „Nezabudnem keď sme o jednej ráno stáli na Oxford street a čakali k otvoria to úplne nové hračkárstvo. Keby tam tu prekliatu morskú vilu nemali brali by ma s tamaď s porážkou." Smial sa s ním aj ocko. Mama sa šibalsky usmiala. „Už to nie sú malé dievčatká ale vyspelé slečny. Mali by ste sa pripraviť už zachvilu nebudete jediný muži v ich živote." Obaja si vymenili zdesené pohľady. „Keď sme pri tom...nechcete sa pochváliť ako ste na tom? Počula som že James má nejakú tú známosť." Lišiacky na neho žmurkla teta Hermiona. Ten trošku znervóznel a snažil sa s nikým nenadviazat očný kontakt ale to mu dohužiaľ nevyšlo. „Nie je to nič vážne takže sa o tom moc nechcem baviť." Vykoktala nakoniec. „Ako povieš. A čo ty Al?" Opýtala sa ho teta. Ten zrazu treskol príbor a tanier naštvane sa napil a falošne sa usmial. „Vlastne mám jedno dievča. Teda počkať...nie nemám lebo niekto SA STARA DO VECI DO KTORÝCH JE MU PIČA ALE PRI TOM PCHÁ JAZYK DO UST MOJMU NAJLEPŠIEMU KAMARATOVI POTOM HO ODJEBE A NAKONIEC SA TVARI ZE HO NENÁVIDÍ! NAKONIE IDE PIČOVAT CO JE PRAVÁ LÁSKA A CO NIE! ALE HLAVNE ŽE JA SOM NAKONIEC KOKOT!!!" rozzúrený vybehol z kuchyne a keď hore treskol dverami svojej izby zatriasol sa celý dom. Akonáhle skončil nikto sme sa ani nepohli. Všetci len sedeli s otvorenými ústami. Naštvane som sa postavila a bežala za ním. Neunúvala som sa klopať. Keď som vletela do izby Albus ležal na posteli a neprítomne pozeral do stropu. Hneď ako počul moje kroky postavil sa. „Čo to malo byť?" Zhúkla som. „Ty radšej drž hubu si obyčajná sebecká suka kiež by si sa nikdy nenarodila! Vypadni z mojej izby a viac sem nelez a ani mne pred oči!" Teraz už neziapal ale z jeho tichého ľadového hlasu mi naskakovali zimomriavky. Nebola som schopná sa pohnúť čo sa mu zjavne nepáčilo. Schmatol má za lakeť a surovo vystrčil pred dvere. Hneď ako ich opäť z celej sily zabuchol sa mi do očí pomaly naliali slzy. Jeho slová ma boleli tak ako nikdy. To James bol ten s ktorým som sa vždy hádala a sem tam padlo aj nadávky ale s Alom nie. Až doteraz. Nemala som chuť sa vrátiť dole len som sa zavrela v izbe ľahla pod perinu a nechala nech mi slzy ďalej tečú. Začula som ako sa dvere izby otvorili. „Dojebala si to a poriadne. Zrejme ju naozaj miloval." „On miluje len sám seba takže si naser James." Zasyčala som podráždene. Bez slov odišiel. Do konca prázdnin som s ani jedným bratom neprehovorila. Veď prečo aj. Albus Sonyu nemiloval on má rád všetko čo má sukňu  a nedovolím aby sa ubližovalo mojej najlepšej kamarátke. Rodičia sa k tomu incidentu pri večeri radšej ani nevracali žaco som im bola vďačná. Už som sa nemohla dočkať iba toho kedy sa vrátim na Rokfort. Kiež by som vedela čo má za tie 4 mesiace ešte postihne zrejme by som prehodnotila svoje nadšenie ale vtedy som to žiaľ netušila.