„Máš strach Potterka?" „To chceš Malfoy?"

F1

 „TAK A DOSŤ! SKLAPNITE A SADNÚŤ!"postavila sa Bellatrix Lestrangeová a všetci v momente sklapli a opatrne si posadali. „Ty si ma nepočul?" opýtala sa ľadovo úradníka. „Nebudete mi rozkazovať a netykajte mi!" „Počúvaj ma ja som odsúdená na doživotie z dosť značných dôvodov ku ktorým patrí niekoľko vrážd myslím že jedna naviac mi neuškodí a ak čakáš že tie to tu retiazky mi zabránia vtom aby som ťa prerazila tým brkom tak ma ešte chvíľu ser! A nepovažuj si otvárať hubu na moje sestry synovca jeho ženu a syna ani sa syna mojej nebohej neteri a už vôbec nie na moju dcéru teraz si sadni na tú vypasenú riť a drž piču je ti to jasné?" nemusela kričať ba ani nezvýšila hlas. Jej pohľad bol temný bez náznaku ľútosti žartu, čohokoľvek. Keď všetci v tichosti sedeli a nikto sa ani nepohol posadila sa aj ona. „Nepredpokladám že sa moja dcéra vráti pokiaľ som tu. Takže vyberte papiere ktoré sa týkajú mňa nech môžem vypadnúť." úradník neisto vybral niekoľko papierov.„Tie cukríky mi daj." rozkázala. Neisto jej podal tri cukríky ktoré mu vypadli z tašky.„Takže Bellatrix Izzabe..."„Každý vie kto som preskoč to." odkašľal si a pokračoval. „Váš manžel mal isté majetky a pred tým ako zomrel nespísal žiadnu záveť čo znamená že všetko patrí vám a vašej spoločnej dcére. A pokiaľ vaša dcéra nedovŕši 17 rokov aj jej dedičstvo spadá pod vašu správu."„Ak to patrí Belle a Sonyi prečo sme tu my?" opýtala sa už pokojne Narcissa Malfoyová. „Lebo ako rodina musíte byť pri odovzdaní majetku."„Madam Lestrangeová toto podpíšte ak príjmate majetky po vašom manželovi. Ak nie podpíšete mi tento papier a všetko spadne do vlastníctva ministerstva." posunul pred ňu dva papiere a brko. „Pravdaže svoj podiel si chcem nechať, ale mám isté...výhrady kvôli spravovaniu majetku mojej dcéry." všetci si vymieňali pohľady očakávajúc vysvetlenie. „Ale no netvárte sa tak. Ja nie som schopná spravovať majetky veď som v azkabane keby niečo z toho chcela musela by mať môj podpis a radšej by sa toho vzadala ako nadviazať so mnou kontakt takže toto celé prenechávam môjmu jedinému synovcovi Dracovi Malfoyovi." „Prosím?" ten chlap skoro zletel zo stoličky. „Čo má váš synovec s vašou dcérou ste jej oficiálna poručíčka vy za ňu predsa zodpovedáte." „Ja som v base ak vám to ešte nedošlo kretén proste to na neho prepíšte." „Podľa úradov má vaša dcéra trvalý pobyt v Amerike v sirotinci neďaleko Los Angeles, Draca teoreticky ani pravdepodobne nemala možnosť stretnúť.." ozval sa môj otec. „Veď tam aj býva keby nastali nejaké zmeny vedeli by sme o tom predsa." „Pravdaže." uznal otec presvedčivo úradníkovi a ten po chvíli podozrievavého zazerania z neho na Bellatrix Lestrangeovú pokračoval vo svojej práci. Pán Malfoy a madam Lestrangeová museli potom podpísať nejaké papiere a aj ostatný že sa zúčastnili a úradník odišiel. „Madam Lestrangeová." prehovoril ocko aby ju odviezli späť do azkabanu. „Príď ma niekedy pozrieť. Vy obaja. A pozdravujte Blaeisa a ostatných." povedala ešte k pánovi a pani Malfoyovcom. Ten sa postavil a prudko ju objal. S Alom sme stáli jediný dostatočne blízko aby sme počuli čo zašepkala. „Postaraj sa o ňu...prosím." „Tak ako doteraz." odpovedal úprimne. Potom ho pustila a podišla k dverám. „Hurá domov!" zamrmlala ale dostatočne nahlas aby toto už počuli všetci. Zvyšok rodiny sa len veľmi stroho rozlúčil a Andromeda s Teddym odišli svojou cestou. Narcissa Malfoyová sa so slovami že si ešte niečo musí vybaviť že sa uvidia doma rozlúčila a odišla tiež. „Budú pri aute však?" „Pravdepodobne." odpovedal pán Malfoy svojej žene a vybrali sa preč s ministerstva. My sme ich opatrne nasledovali. Tak ako sa domnievali Sonya a Scorpius sedeli na obrubníku pri aute. „Prečo si mi to nepovedal? Že tam bude?!" vykríkla hneď Sonya. „Upokoj sa.Keby som ti to povedal neprišla by si." „Aký to malo zmysel keď som tam aj tak nebola!" „Nekrič Nya." snažila sa ju ukľudniť pani Malfoyová. „Nie neupokojím sa ani neprestanem kričať jasné?!" „Nastúpte si odchádzame." „Na to zabudni nikam s vami nejdem! Nemali ste právo mi to zatajiť pôjdem do Rokfortu inak!" rozkričala sa ešte viac ale Malfoyovci takúto reakciu pravdepodobne čakali a stále ostávali pokojný. „Fajn. Ale nech ide aspoň jeden z nich s tebou keď už si ich sem dotiahla." po slovách pani Malfoyovej sme si stiahli plášť. „Albus. Doprevadíš Sonyu bezpečne späť do Rokfortu?" opýtal sa brata pán Malfoy a ten automaticky prikývol. Bez akéhokoľvek lúčenia s Nya otočila a už rýchlim krokom mizla preč. Bez slov som s Malfoyovcami nasadla do ich auta aby ma spolu s ich synom odviezli do školy.„Dúfam že sa neponáhľaš do Rokfortu Lily?" opýtala sa ma po chvíli pani Malfoyová.„Prečo?" odpovedal namiesto mňa pohotovo Scorpius. „Nie že by sme akosi nemali čas vás odviesť ale vzhľadom k tomu že o pol hodinu začína posledný okruh Formuli F1 buď vás vyhodíme na pár hodín niekde v meste alebo môžete ísť s nami."„Mama začína pršať nebudeme moknúť na trati."„Tak budeš moknúť na ulici tvoj výber." odbila ho okamžite. Zjavne bolo rozhodnuté. Už o pár minút (vďaka rýchlemu Lamborghini) sme parkovali pri vstupe.„Predpokladám že ste si kúpili VIP lístky pol roka dopredu."„7 mesiacov presnejšie." opravil Scorpiusa pán Malfoy a ja som sa začala smiať. Sedeli sme pod strechou na najvyššej tribúne a mali sme dokonalý výhľad nie len na trať ale obrovské plátna kde premietali zvyšok trate.„Toto sa mi musí len snívať." pomyslela som si.„Sen to bude až keď vyhrá niekto z našich." prekvapene som na pána Malfoya pozrela.„Na to si zvykneš...život s oklumentistami." zasmial sa Scorpius a sadol si vedľa mňa. Keby to niekto odfotil  bol by to titulok storočia Dcéra Harryho Pottera na muklovskej formuli s Dracom a Scorpiusom Malfoyovcami!!! poznámka: Medzi tým pani Malfoyová prináša pol litrové pivá.„Dáš si?" ponúkla mi a zaujala miesto medzi mnou a jej manželom. Vďačne som priala pivo a už sme sa mohli pripraviť na preteky. Ani nepamätám kedy som sa naposledy tak dobre bavila v takej...rodinnej atmosfére. My už skoro vôbec nechodíme na také výlety ako iba ja, bratia, Teddy a Mama s Ockom. Nemala som ani tušenie ako Malfoyovci môžu tráviť svoj voľný čas ale aj keď už toto určite nepatrilo na zoznam vecí ktoré by ma napadli medzi prvými. bolo to skvelé popoludnie strávené v podstate medzi mojimi "rodenými nepriateľmi". Vôbec som nemala pocit že by som tam nejakým spôsobom nepatrila. Boli milý a vtipný hlavne keď sa Scorpiusovi rodičia navzájom doberali. Ak toto mali byť tí nepriateľský, protivný, namyslený aristokrati čarodejnícka spoločnosť sa zbláznila. Celá atmosféra bola hrozne uvoľnená a príjemná až ma mrzelo keď sme opäť nasadali do auta lebo som vedela že sa blíži návrat na Rokfort.„Čaká nás dlhá cesta Pansy vyhodím doma a potom vás odveziem, Scorpius pokojne spusti sklo a pospite si." oznámil nám Scorpov otec. On stlačil nejaké tlačítko a spustilo sa sklo ako na limuzíne a oddelilo nás na zadných sedadlách od jeho rodičov na predných.„Môžeš sa o mňa oprieť ak chceš." navrhol mi keď ma pozoroval ako si dlhšiu dobu neviem nájsť správnu polohu na sedenie a menší odpočinok. Rozvalil sa na celú sedačku rozkročil nohy a ja som si ľahla medzi ne. Hlavu som mu položila na hruď a on cezo mňa prehodil jeho bomberu. Hladkal ma po vlasoch a dlhú chvíľu som mala pocit že chce niečo povedať ale jediné čo som počula bol naďalej zvuk motora a kvapky dažďa. Ani neviem ako a kedy sa mi vôbec podarilo zaspať.