„Máš strach Potterka?" „To chceš Malfoy?"

Nemôžem...

Ráno som sa zobudila s hroznými bolesťami brucha. Nevládala som sa ani postaviť tak ma Rose s Alice podopierali a odniesli na ošetrovňu. „Moja dráha máš zanesené pľúca jazernymi riasami a usadeninami. Radšej sa ani nepýtam čo ste stvárali v jazere." Rose na mňa podozrievali pozrela ale rýchlo som jej uhla pohľadom. „Slečna Weasleyova, slečna Longbottomová môžete ísť toto bude na dlhšie." Rosé vyzerala že bude protestovať ale Alice ju našťastie odviekla skôr než stihla niečo namietať. Nič nechutnejšie som nezažila. Ležala som v nemocničnom krídle cez dve hodiny a bez prestávky mi Pomfreyová strkali nejakú hadicu do krku a doslova mi vyťahovala chumače rias. Odporné. Asi zo päť krát musela dať pauzu aby som sa vyzvracala. „Teraz musíte oddychovať slečna Potterová, ostanete tu cez noc a toto vypite." Chutilo to ako zvratky ale už mi to bolo jedno. Po chvíli som zaspala.
„To nemyslíš vážne? Prečo si mi to nepovedal skôr?" „Lebo viem ako by si reagoval a ako vidim zjavne som sa nemýlil." „Čo by bolo zlé na tom informovať ma, že mojej malej sestre bolo z ničoho nič zle?!" „Ty kretén veď by si si myslel že je tehotná! Ešte by si išiel za Cardenasom a rozbil mu hubu." „Ako keby ti to nejak vadilo." Ozval sa tlmený smiech. Bola noc. Pomaly som otvárala oči a snažila sa zaostriť na osoby neďaleko mňa ale nikoho som nevidela. Ale spoznala som tie hlasy. Albus a Malfoy. „Neopováž sa od nej pohnúť ani na krok!" Pohrozil Al. „Pravdaže bro." Al z nich zložil neviditeľný plášť podal ho Malfoyovi a odišiel. Rýchlo som zavrela oči a tvárila sa, že spím. „Ako sa cítiš?" Opýtal sa do ticha. Zmrazilo ma. Ako mohol tušiť že nespím? „Mrzí ma ako ti je. Tiež som to raz zažil ten výplach." Na chvíľu bolo ticho. „Prepáč, že si sa kvôli mne rozišla s Cardenasom. Ale úprimne nezaslúžil si ťa. Ani neviem prečo ti to hovorím. Boli tu aj tvoje kamošky. Nebiť tej blondínky Sonya by ma zabila. Tiež si myslela, že je to moja chyba. Možno som mal byť rýchlejší v tom jazere a teraz by si tu neležala... Nechcel som ti nejak ublížiť tým že som ťa zobral k nám do izby. Počul som, že Synthia vyvádzala keď ťa videla v mojej mikine..." „Ten jej pohľad stál za to." Chrapľavo som sa zasmiala. Aj v tej tme som videla ako sa šokovane pozrel. Myslel si že naozaj spím. „Čo všetko si..." „Dosť." Usmiala som a snažila sa posadiť. „Al s teba urobil moju ochranku?" Zaškerila som sa. „Hej bol tu od obeda... sľúbil som mu že na teba dohliadnem aby si mohol ísť ľahnúť inak by tu bol do rána." „Prečo sa o mňa zrazu tak stará?" Ak niekto vedel odpovedať na moju otázku bol to jedine Malfoy. „On to robil vždy. Ale teraz musí viac keďže si vyrástla už niesi malé dievčatko. Si pekná šarmantná dáma o ktorú sa zaujímajú chlapci a to Al nevie prekusnuť že by sa mal nejaký nadržaný kretén dotýkať jeho princeznej." Ostala som sedieť s otvorenými ústami. Nevedela som čo mám povedať tak nastalo ticho. „Začína byť ako otec." Zamrmlala som. Scorpius sa zasmial. Má tak úžasný smiech. „Lily on vie že si schopná sa postarať sama o seba ale v jeho očiach budeš vždy dievčatkom čo sa cez búrky zakrádalo k nemu pod perinu a potom ju po daždi musel nosiť na chrbte lebo sa bála dažďoviek." „Povedal ti to?" Bola som prekvapená odkiaľ to môže on vedieť. „Áno, rád na to spomína. Vieš aj ja mám sestru, má osem rokov. Záleží mu na tebe tak moc." „Nevedela som že máš sestru." Naozaj som o tom nevedela. „Volá sa Kirké. Vždy keď otca pýtam nejaké peniaze hovorí že nemôže lebo si šetrí na plastiku aby z neho lekári spravili opäť nasťročneho aby mohol nastúpiť na rokfortu keď bude mať Kirké tak 14 a rozbije hubu každému chalanovi čo si na ňu bude robiť zálusk. Mama vraví že ak to čo i len skúsi rozvedie sa s ním." Rozosmiali sme sa na celú ošetrovňu. „To by si mohol podať ruku s mojím otcom, mal by si ho počuť ako sa mi snažil vysvetliť prvý sex a všetko okolo toho. Stále s tým mamu otravoval tak sa naštvala a povedala nech mi vysvetľuje on. Bola to asi najtrapnejšia situácia vôbec." Ďalší výbuch smiechu. Vtedy som pochopila prečo všetky dievčatá urobia čokoľvek pre jeho úsmev a ten smiech. Bol taký rozkošný. Všimol si že sa len prihluplo usmievam a sledujem ho. Nemohla som od neho odtrhnúť oči. Mierne sa uškrnul a díval sa mi priamo do očí. Cítila som ako sa červenám. Rýchlo som sklonila hlavu a zase nastalo to trápne ticho. Po chvíli som zazývala. „Je neskoro mala by si ešte oddychovať...dobrú noc princezná." Zašepkal a pobozkal ma na líce. Celým telom mi prebehla elektrina v brucho som nemala motýliky ale kŕdle orlov a všetky mozgové bunky mi v momente explodovali. Prudko som dýchala a ani som neregistrivala, že na neho pozerám s vypulenými očami a otvorenými ústami. Opäť sa jemne usmial. Keď sa chcel postaviť dotkol sa rukou tej mojej. „Máš úplne ľadové ruky. Je ti zima?" Prikývla som. Naozaj mi bolo poriadne chladno keďže bol február a ja som mala len tenkú deku. Zatváril sa ustarostene a potom sa škodoradostne uškrnul. „No...Alovi som sľúbil že na teba dozriem za každých okolností takže..." Zaškeril sa ešte viac. Odhrnul mi deku ľahol si vedľa mňa a oboch nás prikryl. Položila som si hlavu na jeho rameno a prišla sa k nemu bližšie. „Zrazu mi je akosi trochu teplejšie." Zašepkala som. „Iba trochu?" Podvihol obočie. Prekvapene som k nemu dvihla tvár a medzi nami bola medzera len pár centimetrov. Srdce mi skoro vyletel z hrude keď sa priblížil a tu medzeru odstránil. Jeho pery sa dotkli jemne mojich. Boli mäkké a teplé a také... dokonalé. Keď som spomínala že mi pri bozku na líce prebiehala cez telo elektrina tak teraz to bola jadrová explózia. Keď som sa z toho spamätala začala som spolupracovať a on bozk prehĺbil. Jednou rukou mi prechádzal po chrbte a druhou po stehne. Zdvihol sa nado mňa ale neodtiahol sa ani o milimeter. Ten bozk bol...bozky... neopísateľné. Neviem čo to do mňa ale zatiaľ čo som mu jednou ruku prechádzala vo vlasoch druhou som sa nevedela nabažiť jeho tehličiek. Trochu sa odtiahol a pozrel mi priamo do očí: „Prepáč ja...ak by sme pokračovali chcel by som od toho niečo viac a to nemôžem." Zašepkal a zdvihol sa z postele. Bez ďalších slov vyšiel z nemocničného krídla. Na miesto kde pred chvíľou stál som pozerala ešte dobrú až kým som nezaspala s obrazom Scorpiusa Malfoya v myšlienkach pred sebou.